“Máme deti a rodičov na tom istom koncerte. Robíme hudbu plnú radosti.” Exkluzívny rozhovor s Movits!

66 uprising 26

Švédski hudobníci a šoumeni Movits! už na Slovensku hrali. Na reggae festivale by ste ich však nečakali. Napriek tomu na Uprising 2018 skvele zapadli a rozprúdili obrovskú skákačku. Spievajú po švédsky a tak sa nášmu publiku prihovárajú len pomocou emócií a energie. Vzhľadom na obojstrannú komunikáciu a vtipný záver koncertu, kedy spevák Johan vbehol medzi publikum pri skladbe Dansa i regnet, sa im to darí. My sme ich pre Bombing vyspovedali ešte pred koncertom v milom a veselom rozhovore.

Vitajte opäť na Slovensku…

Ďakujeme!

…a na festivale Uprising po prvý raz. Ako sa vám tu páči, mali ste čas sa tu prejsť a poobzerať?

Nie, práve sme dorazili. V tejto sekunde sme prišli. Ale vyzerá to sľubne. Vyzerá, že je tu veľa ľudí, čo je super.

Aký je váš recept na úspech? Spievate po švédsky, my vám nerozumieme, ale milujeme vás.

A to je práve náš recept, spievať v jazyku, ktorému ľudia nerozumejú, potom máte vyhraté.

Áno, presne tak. Podľa mňa je to preto, že si užívame to, že robíme hudbu a skúšame robiť hudbu plnú radosti. Ak sa páči vám to, čo robíte, je možné, že sa to bude páčiť aj iným.

Áno, treba okolo seba šíriť pozitívnu atmosféru a potom ste v pohode.

12 IMG 5714

Prečo používate japončinu vo svojich vizuáloch?

V podstate ide len o dizajnovú vec, ale boli sme párkrát v Japonsku, boli sme tam aj na turné a máme tam veľkú podporu, tak sme si hovorili, že to urobíme v japončine, vyzerá to super.

Takže sa vám to páči vizuálne?

Áno, presne tak. Vyzerá to tak “kung fu” a pekne.

Takže po japonsky nehovoríte?

Nie, nie, nič také. My vlastne ani nevieme, čo to znamená.

Musíme si vždy niekoho najať, aby nám to preložil, možno je to len recept na koláč.

Čo radi prinášate alebo hovoríte svojmu publiku vašou hudbou?

To sa rôzni od skladby ku skladbe. Niekedy je to sociálny komentár, politika, antirasizmus a takéto veci a niekedy sa len proste snažíme priniesť povznášajúcu muziku, ktorá urobí dobrú náladu napríklad po týždni strávenom v práci. Môže to byť hocičo, väčšinou sa snažíme kombinovať napríklad party hudbu s vážnym posolstvom, kým to nevyznieva príliš staro, alebo kým to nie je až príliš smiešne, držať sa niekde medzi tým.

63 uprising 22

Myslíte si, že je dôležité učiť ľudí?

Nechcem vyslovene učiť ľudí. Ja by som mal asi problém s tým, že niekto stojí na pódiu a snaží sa mi hovoriť, čo si mám myslieť. Myslím si, že je lepšie nejakým milým spôsobom vyzdvihnúť dôležité veci. Vždy je to na každom človeku, aby si uvedomil veci. My tomu môžeme len dopomôcť.

Je to skôr o tom, že tých ľudí nejak ovplyvňujeme. Toto si myslíme my, čo vy na to? Miesto toho, aby sme niekomu hovorili, že toto je nesprávne. Teda čo sa týka rasizmu, tak poviem každému, že sa kurva mýli, ale okrem toho sa skôr snažíme inšpirovať ľudí.

Kto je vaše publikum?

To je dobrá otázka, sú to Slováci, Japonci…

Keď hráme na festivaloch, tak si hneď od prvého momentu uvedomujeme, že od mladých až po starých nás počúvajú a tancujú. Takže podľa mňa je to poriadne pomiešané.

A to je skvelé, pretože na robení hudby máme radi práve to, že sa sústredíme na to, čo chceme my a neprispôsobujeme sa tomu, čo by chcel niekto iný. A potom, keď vidíme, že sa to páči aj mladým, aj starým, je to veľmi milé. Máme vlastne deti a rodičov na tom istom koncerte.

Vy ste spolu už viac než 10 rokov, obzeráte sa niekedy do minulosti?   

Áno, samozrejme. Raz ročne.

Áno, raz ročne si povieme, poďme sa obzrieť späť. Ale nie. Práve teraz dokončujeme nový album, takže teraz sa skôr tešíme, pozeráme dopredu. Ale, samozrejme, musíš vedieť, odkiaľ pochádzaš, aby si vedel určiť, kam ideš.

Áno, presne tak. Keď sme na turné a snažíme sa stále vylepšovať našu hudbu, tak vždy sa tešíme, pozeráme vpred, ale niekedy je dobré si povedať, koľko skvelých vecí sme urobili, ale skôr si myslím, že sa treba pozerať dopredu.

64 uprising 24

Ako vám napadlo skombinovať swing, jazz a hip hop?

To stále nevieme. My sme bratia, takže začali sme u nás doma a potom sme stretli Joakima, ktorý hrá na saxofón a je to také skôr jazzové. Takže sme vyskúšali nejaké veci a dostali sme sa až k starému jazzu a povedali sme si, že energia v tejto piesni je dosť iná a tak že dobre, budeme robiť akustický hip hop a budeme ho mixovať s viacerými takými vecami. Takto by to mohlo fungovať. A zrazu to išlo. Nebolo to tak, že by sme googlili, čo robiť.

Snívali ste o živote, ktorý teraz žijete, už ako malé deti? Bola hudba vždy voľbou číslo 1?

Nie. Sme z Luleå, máme veľmi dobrý hokejový tím. Ja som si myslel, že do 25 budem hrať v NHL. Veľa sme športovali. Možno keď sme mali tak 15-16-17, nás to začalo ťahať k hudbe. A potom to už ide. Od prvej skladby, ktorú urobíte, to chcete robiť čo najlepšie, ako sa dá. Je úžasné, že stále cestujeme a hráme pre veľa rôznych ľudí.

Takže radi cestujete?

Áno, to je jedna z najlepších vecí na tom. Môžeme stále chodiť na nové miesta, vidieť nové veci a spoznávať nových ľudí.

Už keď dorazíme, je to skvelé. Letisko…

Ja už mám dosť letísk. To už nemám rád.

Ako tvoríte hudbu, čo vás ovplyvňuje?

To je rôzne. Väčšinou začíname bubnami, rytmom alebo gitarou. Niekedy sa zrazu objaví nejaká melódia. Alebo niekedy nám napadne nejaká téma, napríklad, že chcem robiť skladbu o uhorke. A niekedy proste reagujeme na to, čo vidíme, napríklad v televízii. Vždy je to iné. Niekedy to skrátka vychádza z vás a niekedy si hovoríte, do riti, toto sa naozaj deje? Treba o tom hovoriť.

65 uprising 25

Čo radi robíte vo vašom voľnom čase?

Vodné športy. Toto leto bolo horúce a slnečné, že sme sa stale kúpali.

Niekedy nemusíte robiť nič cez voľno, len ľahnúť si a snažiť sa dýchať.

Robíme rôzne veci, každý z nás.

Ja si o sebe myslím, že by som mal žiť vo vode.

Áno, ty si vodný živočích.

Máte nejaké rituály pred a po vystúpení?

Áno. Poriadne sa opiť pred vystúpením a poriadne sa opiť po vystúpení.

Vlastne ani nemáme. Máme vlastne len jeden rituál, ktorý vždy robíme a to je, že sa snažíme dokonale si tlesknúť. To máme stále radi. A potom sa už len tak motáme, kým nezačneme, sústredíme sa na to.

My sme veľkí pohoďáci, ale tak hodinku pred začiatkom musia ísť aj kamoši preč a my sa už len sústredíme, aby sme vedeli, čo máme robiť.

Keď hráte 5x za týždeň, stačí vám 15 minút, ale keď máme dlhšiu pauzu… to by som vám teraz mohol povedať.

Teraz by sme vlastne potrebovali aspoň 3 hodiny pred vystúpením.

Je to milé, je to náš prvý festival toto leto… Aha, vlastne boli sme v Brne.

Pretože sme boli zavretí v štúdiu a rozhodli sme sa, že nebudeme teraz vystupovať ani vo Švédsku, aby sme sa mohli sústrediť. Ale reggae festival bol už dlho náš sen, tak sme si povedali, poďme.

62 uprising 21

Takže radšej hráte na festivalových pódiách vonku, než v malých kluboch?

Máme radi oboje. Keď idete do klubu, je to veľmi milé, pretože máte k ľuďom bližšie a to vytvára veľmi dobrú atmosféru. Ale vonku býva vždy viac ľudí.

A záleží vždy aj od ročného obdobia. V lete chcete byť vonku na festivale. A na jeseň, zimu a na jar by som bol radšej v klube.

Tak vďaka, chalani, užite si svoje publikum a tešíme sa na vás!

Autor: Martina Jarolínová
Foto: Veronika Selepková