Na Pohode sa dá zažiť veľa vecí. Koncerty, ktoré človek dlho plánuje. Stretnutia, ktoré neplánuje vôbec. Noci, ktoré sa rozplynú v hudbe, a rána, ktoré začínajú kávou v prachu letiska.
Jedna z najdôležitejších vecí, ktoré festival robí už celé desaťročia, je pritom menej viditeľná na prvý pohľad: otvára Slovensku hudobné svety, ku ktorým by sa mnohí inak nikdy nedostali.
Nejde iba o to, čo je práve populárne. Priestor dostáva aj tvorba, ktorá existuje mimo hlavných trendov. Hudba nesúca príbehy krajín, konfliktov, tradícií, migrácií aj radosti. Zvuky, ktoré rozširujú predstavu o tom, čo všetko hudba môže byť.
Pohoda ako okno do sveta
Od svojich začiatkov bola Pohoda multižánrovým festivalom, kde sa vedľa seba prirodzene stretávajú rock, elektronika, folk, experiment aj svetová hudba.
Práve táto otvorenosť umožnila, aby sa na trenčianskom letisku objavovali umelci z krajín, ktoré nie sú bežnou súčasťou stredoeurópskeho hudobného mainstreamu.
Pre mnohých návštevníkov to znamenalo prvé stretnutie s hudbou, ktorú dovtedy nevedeli zaradiť. A možno ani pomenovať.
Hudba sa zrazu prestala deliť na „našu“ a „cudziu“. Dôležitejšie sa stalo, či je silná alebo slabá, úprimná alebo prázdna, živá alebo mechanická.
Afrika: rytmus, ktorý mení priestor
Africká hudba patrí na Pohode dlhodobo medzi najvýraznejšie momenty world music scény.
Či už ide o tradičné projekty, moderné afrobeatové kapely alebo fúzie s elektronikou, africké koncerty majú na festivale jedno spoločné: menia energiu priestoru.
Rytmus sa tu nepočúva len ušami. Cíti sa v tele.
V momente, keď sa rozbehne groove postavený na opakovaní, polyrytme a speve, sa z festivalového areálu stáva jeden pulzujúci organizmus. Ľudia, ktorí prišli „len si pozrieť koncert“, zrazu tancujú bez toho, aby presne vedeli ako.
A to je možno najjednoduchšia definícia world music na Pohode: hudba, ktorá obchádza intelekt a ide rovno k telu.
Ukrajina: hudba, ktorá nesie príbeh
Silnú a čoraz výraznejšiu pozíciu má na Pohode aj ukrajinská scéna.
Nejde len o hudobný objav. Dôležitú úlohu zohráva aj kontext.
Ukrajinská hudba v sebe často nesie napätie, energiu, melanchóliu aj vzdor. Od folku cez elektroniku až po rock či experimentálne projekty ukazuje, ako môže hudba reagovať na realitu krajiny, ktorá prechádza extrémnou historickou skúsenosťou.
Pre mnohých návštevníkov Pohody ide o prvé stretnutie s tým, že hudba môže byť aj formou prežitia, identity a odporu.
Nie ako slogan. Ako realita.
Balkán a Blízky východ: emócia bez filtra
Balkánska hudba má na Pohode špecifické miesto. Je hlučná, emotívna, často chaotická, ale zároveň neuveriteľne živá. Je to hudba, ktorá sa nebojí prebytočných emócií.
Podobne arabské a blízkovýchodné projekty prinášajú iný typ intenzity. Melodika, ornamentika, odlišné rytmické cítenie, iné chápanie ticha aj napätia.
Pre európske publikum je to často prvý kontakt s tým, že hudobná „logika“ môže vyzerať úplne inak, než na akú sme zvyknutí z rádia alebo streamovacích platforiem.
Práve v tom spočíva ich sila. Nie v exotike, ale v schopnosti narušiť naše automatické očakávania.
Elektronika a fúzie: keď sa svet mieša
Elektronická scéna na Pohode funguje ako most.
Práve tu sa najčastejšie stretávajú tradičné hudobné vplyvy s modernou produkciou. Africké rytmy sa prepájajú s techno estetikou, arabské vokály s ambientom, folklór s klubovou hudbou.
Výsledok sa nedá jednoducho zaradiť. Nie je úplne tradičný ani vyslovene komerčný. Je hybridný.
A možno práve preto tak silno funguje na festivale, ktorý dlhodobo stavia na otvorenosti a prepájaní kultúr.
Hudba ako spôsob, ako rozumieť svetu
To, čo robí Pohodu v kontexte world music výnimočnou, nespočíva iba v dramaturgii.
Dôležitý je aj spôsob, akým publikum tieto koncerty prijíma.
Mnohí návštevníci prichádzajú bez znalosti interpretov. Bez predošlého vzťahu k žánru. A odchádzajú s pocitom, že objavili niečo, čo ich posunulo.
Hudba tu nefunguje ako spotrebný obsah. Stáva sa skúsenosťou.
Niekedy pohodlnou. Niekedy náročnou. Takmer vždy však rozširujúcou obzory.
Prečo to celé funguje
V čase, keď algoritmy ponúkajú hudbu presne podľa toho, čo už poznáme, má festival ako Pohoda ešte väčší význam.
Umožňuje stretnutie s tým, čo by sme si sami nevybrali.
A práve v tom spočíva jeho dlhodobá hodnota. Nepotvrdzuje len vkus publika, ale ho nenápadne rozširuje a posúva.
Hudba bez hraníc tu nie je marketingová fráza.
Je to spôsob, akým festival existuje už tridsať rokov.
Prečítajte si aj článok Tridsať rokov Pohody: Dá sa bez nej žiť? a Pohoda potvrdila titul najlepšieho festivalu v Európe.
Posledné lístky dostupné na https://shop.pohodafestival.sk/sk/listky-2026.
Autor: Martina Jarolínová
Foto: Richard Lutzbauer