Aj posledný deň Pohody bol plný skvelých koncertov, hudobných darčekov, umenia, diskusií, rozhovorov a stretnutí.
Peťa Polnišová, Lucia Tomišová a Laco Cmorej učili veľmi zábavnú 90-tkovú choreografiu Flitre v rytme 96 a neskôr Nay tanečný dom ožil čapášom. Program na hlavnom pódiu otvoril Komorný orchester mesta Trenčín, kde si zahral aj Michal Kaščák. David Koller vystúpil so sólovým projektom a do programu zaradil aj skladby od Lucie. Publikum usadené na tráve si užívalo jeho nezameniteľný hlas pod letným slnkom zmierňovaným vetrom. Program Orange stageu naštartovala výnimočná česká kapela The Tap Tap. Hendikepovaní hudobníci stavili na čierny humor a strhli so sebou divákov. V preplnenej Space Aréne SLSP sa vydareným koncertom predstavila americká formácia Poliça s éterickou speváčkou, basákom a dvomi skvelými bubeníkmi.
V tom istom čase sa na Orange stagei udiala veľká skákačka. Už ste videli Holanďanov s Jamajkou v krvi? The Bazzookas priniesli neskutočnú energickú show ôsmich skvelých hudobníkov, ktorí zaplnili nielen pódium, ale prechádzali sa aj pomedzi ľudí v dave. Spevák Bazz bol neustále v kontakte s ľuďmi. Holandské ska rozbláznilo divákov aj kapelu. Vystúpenie skončilo pochodom spievajúcich divákov po areáli festivalu až k Bazzookas busu, kde skalní vydržali spievať pol hodiny. Kapela na koncerty jazdí svojím žltým školským autobusom, ktorý bol zaparkovaný aj na Pohode a slúžil ako malé pódium na početné minikoncerty kapely. Veľmi vtipné bolo, keď sa skupina natlačila do autobusu spolu s toľkými fanúšikmi, koľkí sa len zmestili a tak odohrala svoj set. Autobus praskal vo švíkoch a keď sa vnútri skákalo, skákal aj autobus. The Bazzookas pre mňa vytvorili jeden z najlepších zážitkov tohtoročnej Pohody.
Urpiner stage obsadili fantastickí umelci, páni z formácie Ernest Ranglin & friends. Pochádzajú z Jamajky, Senegalu, Nigérie, Veľkej Británie a Švédska. Zahrali príjemnú zmes afrických, kubánskych a karibských rytmov. Plnú Space Arénu si užili aj Midi Lidi s novým optimistickým albumom Give Masterpiece A Chance! Vedľa v Nay tanečnom dome Jaro Bekr a Laco Cmorej učili ľudí tancovať choreografiu na skladbu Out of Space od Prodigy. Vesmírna, robotická a hysterická, no najmä veľmi vtipná choreografia mala taký úspech, že ešte v sobotu v noci bolo vidieť návštevníkov tohto nácviku, ako ukazujú kamarátom, čo sa naučili.
Izraelčanka Lola Marsh miluje Slovensko a tiež Pohodu. Milá speváčka s výzorom víly, z jej hudby vyžaruje dobro. Jednou z headlineriek bola aj Róisín Murphy z Írska, známa z dua Moloko. Po osemročnej odmlke vydala album aj v roku 2015, aj tento rok. Zaujala striedaním šialených rozmanitých kostýmov, a to niekoľkokrát za skladbu – teda sa prezliekala priamo pred divákmi počas spievania. Na Budiš stagei jej konkurovala slovenská post-rocková kapela The Ills, ktorá má skvelý rok. Nielenže ju pozvali na festival na Island, ale manažéri zahraničných festivalov ich na Pohode označili za hudobníkov, ktorí obstoja aj medzi zahraničnými kapelami. (Rozhovor s The Ills prinesieme onedlho.)
Na Orange stagei po zotmení vystúpil James Blake. Mladý sympatický Brit hral v triu svoje melancholické skladby. Jamesov post-dubstep odráža jeho aktuálne pocity, jeho vnútro a je preto veľmi emotívna. Pri prvých albumoch sa cítil osamelý, preto je to z jeho hudby cítiť. Pri poslednom albume The Colour in Anything bol však už šťastne zadaný a tak napísal dlhý album so 17-timi skladbami. Ku každej sa mu viažu spomienky, pretože je jeho hudba osobná, o jeho blízkych, a nechce, aby pocit zo skladby zmenil videoklip. James je hlboko sklamaný výsledkom Brexitu, sám sa cíti byť doma všade, najmä v Európe a pochybuje, že ďalšia generácia mladých Britov bude mať príležitosti, ako mal on. Je ovplyvnený napríklad jamajskou hudbou a rád sa na Jamajku vráti. Nedávno spolupracoval na skladbe s Beyoncé.
Organizátori Pohody si dali k výročiu darček – najúspešnejšiu tanečnú kapelu The Prodigy. Úlohy headlinera festivalu sa zhostili perfektne a rozbalili strhujúcu show. Divákom nenechali ani na chvíľu vydýchnuť. Novšie skladby striedali staré notoricky známe hity, ktoré po prvých tónoch ľudia vítali s ováciami a okamžite si spievali spolu s interpretmi. Oproti vystúpeniu na Pohode v roku 2005 boli tieto hitovky v zremixovanej forme. Aj menej známe novšie veci majú rovnaký feeling a fungujú rovnako dobre. Keith, Maxim a Liam sú samozrejme o niečo starší, no na vystúpení to nepoznať ani náhodou. Energie majú na rozdávanie. Elektronickú hudbu podporenú živými nástrojmi dotvárala výbušná svetelná show. Genialita a zároveň výhoda hudby The Prodigy je v jej nadčasovosti. Je rovnako aktuálna teraz ako pred rokmi. Maxim a Keith sa neustále prihovárali publiku a to reagovalo s nadšením. Pri hymne Smack My Bitch Up skákal celý dav zaplnený do posledného miestečka – zdá sa, že tu bolo asi najviac ľudí v histórii. Bolo dojemné sledovať, ako na konci koncertu títo tvrďáci zmäkli, keď z celého srdca ďakovali svojím slovenským prodigy ľuďom a bojovníkom (warriors) a s vďačnosťou ocenili slovenské publikum.
Po skončení sa množstvo ľudí presunulo na “nového” B-complexa. Elegantná a sexi Matia zahrala svoj drum’n’bassový set a ľudia sa bavili. Budiš stage zatvárali vtipné Karpatské chrbáty prierezom 35-ročnej tvorby, oslávili 20. výročie Pohody a 10. výročie Vrbovských vetrov. Nay tanečný dom patril bulharským chalanom z kapely Oratnitza. Svoj koncertný set začali magickým zvukom didgeridoo a bulharským tradičným vokálom, aby to potom rozbalili a tempo sa zvyšovalo. Spojili tradičnú hudbu a nástroje s moderným rytmom a svoj štýl nazývajú ethno bass. (Rozhovor s Oratnitzou si môžete prečítať tu.) Roztancované publikum nestačilo ani vychladnúť, keď v zápätí začalo vystúpenie tanečného Swing Thing & Papa Django.
Pohoda nie je len jedna. Je ich 30 tisíc – ako návštevníkov. Každý má tú svoju. Svoj program, svojich headlinerov, svoje zážitky, stretnutia, atmosféru, zábavu či prácu. Na tomto festivale sa nedá nudiť. Je tu úplne všetko, na výber, je tu sloboda. Dá sa byť unavený, nevyspatý, dá sa nestihnúť vidieť a navštíviť všetko, čo si človek plánoval. No odchádza s plnými baterkami do ďalšieho roku medzi dvomi Pohodami.
Oslavujúca Pohoda je za nami a veríme vo veľké plány do budúcnosti, nech môžeme spolu písať ďalšie a ďalšie kapitoly histórie toho najlepšieho miesta na Slovensku. Ďakujeme za Pohodu!
foto bude postupne pribúdať
Text: Martina Jarolínová Foto: Tomáš Ormandy
