Štvrtkový davový hurhaj zintenzívnení nečakaným nočným dažďom demonštroval pódium, ktoré sa v hlboko neskorých hodinách bude pod náporom zábavychtivých návštevníkov otriasať najväčšmi. Electronic Stage bol tým miestom, ktoré sa v nečase a celkovej roztrieštenosti programov po uzavretí hlavných stageov stal útočiskom majoritného party diania. Tretí deň hostil návštevníkov na mierne podmáčaných plochách avšak súdiac podľa spokojných výrazov ostatných to naozaj nikto príliš neriešil.
Po plnohodnotnom, ale náročnom a mätúcom predošlom dni sme sa rozhodli zvoľniť tempo a detailnejšie poobzerať impozantný areál zo všetkých strán. Neodolali sme ani výstupu na Bolt Tower z ktorého sa na festival naskytol vskutku kráľovský pohľad. Prednášky v rámci Meltingpotu v skorších hodinách sme bohužiaľ neabsolvovali i keď tematicky by rozhodne bolo o čo stáť, keďže preberané sujety zahŕňali kolektívnu pamäť vo východnej Európe a Rusku ako i prednášky o ťažobných, chrámových a babylonských vežiach. Aby sme však túto súčasť ostravského večierku vedeli aspoň z časti vyhodnotiť, absolvovali sme Q & A projekciu dokumentu o legendami opradenom českom redaktorovi Jiřím X. Doležalovi, ktorého meno sa okrem dlhoročných kampaní za legalizáciu marihuany spája najmä s liberálno poňatím časopisom Reflex. Vyše 80- minútová sonda do života jednej z najvykričanejších žurnalistických osobností priniesla pochopiteľne kontroverzný pohľad človeka, ktorý toľké roky bojoval proti povrchnej fasáde systému až ho to unavilo natoľko, že by trón českej obdoby gonzo žurnalistiky s radosťou prenechal niekomu mladšiemu.
Z úvodných kapiel zaujalo vystúpenie poľskej podoby punkovo – balkánskej revolty Hańba !, ktoré si aj vzhľadom na súčasné dianie u našich severných susedov vyslúžilo nadšenú odozvu z radov publika. Koncertov bolo v tej dobe však neúrekom a tak sme pozorne stihli od sledovať až slávnych austrálskych ľavičiarov Midnight Oil, ktorí aj po rokoch dokázali, že kumšt a nadšenie pre správnu vec u nich vôbec nepoľavujú.
Neprekvapilo profesionálne a málo vídané majstrovstvo veľkej básnickej nádeje z Londýna, Benjamina Clementinea. Okrem skvelej choreografie vynikla i nadštandardná interakcia s publikom, ktoré skladateľ často vyzýval k spoločnému spevu a donútil ho veľmi hladko k pohybovým aktivitám.
Po poslucháčsky výživnom vystúpení na ArcellorMittal pódiu sa čas nebezpečne priblížil k mimoriadne očakávanému štartu berlínskej elektronickej formácie Moderat, ktorá bola tou pravou zaťažkávacou skúškou ohňom v kontexte zvukovej vycibrenosti hlavného stageu ako aj ostrosti projekcie na ktorej sa odohrávala atmosférická vízia berlínskeho klubového dusna. Po odznení záverečného tracku Bad Kingdom, ktorý bol sprevádzaný slávnym klipom sme sa presunuli na vystúpenie do Electronic Stageu na amerického elektronického mága Machinedrum, ktorý nám však na vlastnej koži dokázal, že sme toho stihli absolvovať až príliš a ak to chceme dôstojne zakončiť, nastal čas opustiť areál. Korporátne pravidlá tak síce povolili, ale my sme kapitulovali.
Foto: Richard Lutzbauer Text: Juraj Šťastný
