Britská legenda Depeche Mode sa v našom hlavnom meste zastavila už po piatykrát. V rámci turné Global Spirit k aktuálnemu albumu Spirit sa opäť predstavili na futbalovom štadióne na Pasienkoch.
Už od rána sem prúdili čierne davy depešákov túžiacich zabezpečiť si čo najlepší výhľad na svojich miláčikov. Okrem slovenčiny bolo počuť taliančinu, nemčinu, poľštinu, češtinu a mali sme tu dokonca návštevu z Turecka. Pre mňa osobne mal tento koncert pridanú hodnotu v tom, že od posledného bratislavského koncertu som spoznala bandu skvelých depešákov a tak kam som sa obzrela, videla som v dave usmievavé tváre svojich kamarátov.
Počasie dodalo atmosféru…
Počasím sa tento koncert zaradil k bratislavskému koncertu z roku 2009 počas turné Tour of the Universe. Tentokrát sa pridal ešte silný vietor, ale pódium všetko vydržalo. Samozrejme, že stáť 2,5 hodiny v daždi nie je ideálne, no pokojný dážď ako kulisa k niektorým skladbám Depeche Mode pasuje a dodáva im jedinečnú atmosféru.
Predskokanmi bratislavského vystúpenia legiend boli F.O.X. a The Raveonettes. I keď ide o nevďačnú úlohu, tieto zoskupenia sa jej zhostili dôstojne. Hrali primerane dlho, nenudili, hudobným štýlom vhodne dopĺňali celý večer. Publikum ich prijalo, aj keď je pochopiteľné, že sme sa už nevedeli dočkať tých, kvôli ktorým tu už mnohí hodiny čakali.
Začíname!
Takmer o trištvrte na deväť, keď už nebo potemnelo, nastal čas na poriadnu Black Celebration. Začiatok ohlasuje úryvok skladby od The Beatles – a tematicky nadväzuje na turné Depeche Mode – Revolution. Ako prvé vidíme kráčajúce nohy v ťažkých topánkach – symbol novinky Where’s the Revolution. Po krátkom intre začína skladba z albumu Spirit – Going Backwards. Pestrofarebná projekcia a pódium rozdelené na dve horizontálne časti uvádza frontmana Davea Gahana. Publikum obrovskými ováciami víta členov Depeche Mode Martina L. Gorea a Andyho Fletchera a rovnako obľúbených koncertných členov Petra Gordena a Christiana Eignera. Vizuálnu stránku má na starosti Anton Corbijn, ktorý v tento deň oslavuje 62. narodeniny. Pomerne jednoduché pódium zdobia visiace aj stojace reflektory, obrovská obrazovka s Corbijnovými projekciami v pozadí a dej na pódiu tridsaťtisícovému štadiónu približuje v detailoch veľký panel naľavo a menší na výšku napravo.
Good evening, Bratislava!
Po druhom novinkovom songu So Much Love sa dočkáme vytúženého “Good evening, Bratislava!” Aké úžasné je opäť počuť tieto slová naživo! Na chvíľu opúšťame Spirit a ideme k osvedčeným hitom – Barrel of a Gun, obľúbenej koncertnej veci A Pain That I’m Used To a “skazenej” Corrupt. V téme ešte ostávame a za vydareného klipu v pozadí s motívom izby a párového tanca spievame s kapelou In Your Room. Hitovku World In My Eyes strieda opäť novinka Cover Me. Dave využije text “We better take cover / Will you cover me?” a s nádejou sa pýta publika “Will you?!” Neváhame ani sekundu a sľúbime mu, čo len chce! 🙂 V úlohe hlavného speváka Mart vystrieda Davea a spolu s Petrom Gordenom pod závojom dažďa prenádherne predvedie Home. Nezabudne oddirigovať Bratislavu, aby rozospieval celý štadión. Dave ešte chvíľu oddychuje v zákulisí, pretože nasleduje citlivá a romantická A Question of Lust. Po návrate Dave svojich kolegov chváli a nešetrí širokými úsmevmi nielen smerom k nim, ale aj do publika a na všetky strany posiela bozky. Je vidieť, že si za tri dni dobre v Bratislave oddýchli, majú energie na rozdávanie a napriek počasiu sršia skvelou náladou a koncert ich baví. Pre nás je to skvelý pocit.
Nové koncertné intrá
Vraciame sa k spiritovým novinkám a po “jedovatej” Poison Heart štadión víta Where’s The Revolution. Skladba očividne zaladila a získala si svojich priaznivcov. Osobne dúfam, že odovzdá aj svoje tematické posolstvo. Umelci mali vždy veľký význam v rozširovaní dôležitých, možno revolučných posolstiev alebo nastavovaní zrkadla spoločnosti. V pochodovom tempe energickosti nepoľavujeme, lebo prichádza skvelo zaradená Wrong. Aj keď na rozdiel napríklad od minulého turné setlist nepripúšťa žiadne zmeny či alternácie, je oživený magnetickými intrami skladieb ako Wrong, World In My Eyes, Everything Counts či Walking In My Shoes. Iné intrá sú napínavé. Veď si predstavte, že depešáci svoje skladby poznajú od prvých tónov, často od toho jediného prvého. A tak kto ešte nepočul tieto nové koncertné verzie a nechal sa prekvapiť, márne pátral, o akú skladbu ide. A tak ovácie zaznievali až pri prvých známych tónoch pesničiek.
Najväčšie hity
Prechádzame k záveru “riadneho hracieho času” a to peckami najväčšími. Everything Counts poriadne odspievalo publikum, najmä v záverečnom opakovaní textu “The grabbing hands grab all they can / Everything counts in large amounts“. Myslím, že by sa dala nájsť spoločná téma či posolstvo medzi pesničkami Everything Counts a Going Backwards, aj keď ich delí 34 rokov. Bez okolkov priamočiaro začnú hudobníci do nás pumpovať Stripped a energia štadiónu “vybuchne” pri najväčšom hite Enjoy the Silence. Spolu s kapelou ho spieva každý divák, tak ako aj hymnu Never Let Me Down Again. Nesmie chýbať mávajúci les 60 tisíc rúk, na ktorý sa skvelo pozerá nielen z pódia, ale aj z miest na sedenie.
Romantika aj spomienka
Kapela sa lúči a ďakuje, odchádza do zákulisia a na môj vkus o čosi dlhšie sa nechá volať naspäť. Skandujeme “Depeche Mode! Depeche Mode!” a po chvíli sa vráti Mart s Gordenom. Poďakuje a pokračuje vo svojej romantickej nálade nádhernou Somebody. Niet sa čomu čudovať, Martin prežíva krásne obdobie so svojou ženou Kerrilee. Pred dvomi mesiacmi sa im narodilo druhé dievčatko Mazzy Lee.
Nasleduje Walking In My Shoes so spomínaným skvelým novým koncertným introm. Potom sa na obrazovke objaví čierna vlajka a kapela vzdá hold zosnulému hudobníkovi Davidovi Bowiemu coverom jeho skladby Heroes. Nielenže sa hodí do konceptu turné, ale páni sa dôstojne rozlúčili s legendou, ktorú mali radi. Dave na konci poslal takmer nenápadný pozdrav do neba.
See you next time!
Na konci nepoľavujeme s energiou, zaspievame si I Feel You a megahit Personal Jesus. Potom počujeme už len “Thank you, good night! We see you next time!” na znamenie, že sa ešte určite uvidíme. Usmiati a vďační umelci z Depeche Mode sa rozlúčili s Bratislavou a pokračujú na svojom európskom turné ďalej. Nechápem, kde berú takú kondičku a toľko energie, ale nestratili nič z toho, čo nám sem chodia ukazovať do Bratislavy od roku 2006. See you next time!!!
Spokojní a zmoknutí sme sa autobusom číslo 101 dostali do nášho domovského Britishu na afterparty, kde si toľko ľudí ešte nepamätám. Ďakujeme nášmu DJovi Martensovi za autobus aj party!
Autor: Martina Jarolínová
