V piatok na Pohode 2018 vystúpila po prvýkrát na Slovensku americká reggae kapela SOJA (Soldiers Of Jah Army). V úplne exkluzívnom rozhovore pre Bombing.eu sme sa stretli ešte pred ich večerným vystúpením. Dojedali večeru, relaxovali, niektorí sa rozcvičovali na svojich nástrojoch. Pôsobili veľmi bezprostredne a milo. Rozhovor viedol frontman, spevák a gitarista Jacob Hemphill a doplnil ho kamarát z detstva, basák Bob Lee Jefferson. Spolu založili osemčlennú kapelu SOJA v 1997. Ako dieťa žil Jacob s rodinou v africkej Libérii a tak sme sa ho aj na to spýtali.
Sme hrdí, že vás môžeme privítať na Slovensku a na festivale Pohoda. Ako sa vám tu páči? Mali ste možnosť si to tu prezrieť?
Áno, videli sme Trenčiansky hrad a boli sme aj v centre mesta. Jedlo je úžasné (dojedá šalát) a ľudia sú naozaj milí. Cítime veľkú pohostinnosť. Festival je skvelý.
To radi počujeme. 🙂 Páči sa vám pestré stretávanie kultúr, národností a štýlov?
Hej, to je jedna z najviac cool súčastí našej práce. Vidíme takmer všetko. Veľa ľudí si celý život praje, aby sa dostali na takéto zahraničné miesta a vyskúšali rôzne veci a my to robíme sedem mesiacov do roka.
Takže si užívate cestovanie?
Radi cestujeme.
Ako si pamätáš na Monroviu? Čo si sa tam naučil?
Bol som malé dieťa. Bola tam vojna. Samuel Doe (prezident Libérie v 1984 – 1990) prevzal krajinu. Bývali sme v dome v ulici cez cestu oproti prezidentovi. Takže keď začala vojna, tiahli tadiaľ tanky. Ja a môj otec sme sa skrývali v jednej vani a brat a mama v druhej. O pár dní sme sa dozvedeli, že z krajiny odlieta ešte jedno posledné lietadlo. Odišli sme na letisko, nastúpili doňho a odišli. Potom už neleteli žiadne lietadlá ďalšie tri roky, mali sme šťastie. Ale ľudia boli krásni a i keď nemali veľa, ale boli šťastní. Môj otec zvykol chodiť po krajine s fotoaparátom a fotil obrázky dedinčanov. Potom fotky vyvolal a doniesol im ich naspäť. Venoval obrázok každému jednému. Oni vtedy nemali zrkadlo, takže svoj odraz videli, len keď sa pozreli do vody. Takže toto robil. A raz zobral aj mňa, aby som fotil. Páčilo sa mi to a je to takým mojím snom raz sa tam znova vrátiť a spraviť tam pár koncertov.
Čo by ste radi priniesli alebo povedali publiku svojou hudbou?
Rozprávame o mnohých veciach – o pozitívnych stránkach života, o negatívnych stránkach života… V skutočnosti sú to dva druhy jednej a tej istej veci. Jedno bez druhého nemôže existovať. Takže to je to, o čom sú naše texty, spojiť všetko do jedného celku.
Muzikanti majú veľký vplyv na ľudí. Myslíte si, že je dôležité, aby ste ich niečo možno naučili?
Iste, najlepší kompliment, aký sme dostali, je, keď niekto povie, že naša hudba mu pomohla. Takže pri tvorbe textov vždy myslíme na to, nech je to pozitívne alebo negatívne, ale aby to pomohlo ľuďom. Môj otec hovorieval, že ak po tom, čo odídeš, zanecháš svet o trochu lepším miestom, zaslúžil si si svoj život. Ale ak ho zanecháš horším, tak sa musíš vrátiť a skúsiť to ešte raz. Áno, snažíme sa ho zanechať lepším.
Reggae pochádza z ghett Jamajky a odráža sociálne problémy. Vy ste sa narodili v Babylone, ako hovorí aj názov vášho albumu Born In Babylon. Ako ste si dokázali vybudovať rešpekt medzi ostatnými hudobníkmi?
Narodiť sa v Babylone je vlastne protikladom k narodeniu sa v slume. My sme sa narodili v krajine prvého sveta. Vôbec sa nesnažíme získať si rešpekt kohokoľvek. Sme veľmi otvorení v tom, kto sme, čo sme sem prišli robiť a keď sa to ľuďom páči, tak sa im to páči a keď nie, tak nie.
Čo bol TEN moment, kedy ste si povedali – wow, moja hudba má teraz dopad na množstvo ľudí?
Pre mňa to bol moment, kedy sme prišli prvýkrát na Havaj a videli sme naše tváre na billboarde. Boli sme v rádiu, boli sme v novinách, tak to bol pre mňa ten prvý moment. Potom sme odohrali koncert a bolo tam asi 5000 ľudí a to bol pre mňa ten moment, keď som si povedal, OK, tak toto je skutočná kapela. Už to nie je len o tom, že sa zabávame.
Bol to váš sen, keď ste boli deťmi?
Myslím, že áno, určite. To sme asi chceli robiť.
Bob Lee: Pravdepodobne ešte na základnej škole. Keď sme boli asi siedmaci, zúčastňovali sme sa spolu talentových súťaží. Robili sme rapové a hip-hopové skladby. Jacob už hral na gitare a začali sme so skladbami Boba Marleyho. Ja som si chcel tiež vybrať nejaký nástroj, najskôr to bolo bongo a potom som zakotvil pri basgitare. Hrali sme si skladby, blbli sme a o pár rokov sme si založili kapelu.
Ďakujeme za rozhovor, užite si show a svoje publikum, tešíme sa na vás!
Autor: Martina Jarolínová Foto: Džaro Novák
