Ethereal Pandemonium opäť spolu: Nechceme vyhovieť všetkým. Chceme hrať hudbu, ktorá nás baví

Ethereal Pandemonium

Po takmer dvadsiatich rokoch sa Ethereal Pandemonium vracajú na koncertné pódiá. Slovenská blackmetalová kapela, ktorá má na konte štyri albumy a tri desaťročia histórie, si chce vziať späť nielen svoje meno, ale aj priestor pre hudbu, ktorá ju stále baví. S Danielom Ferancom alias Vidarom sme sa rozprávali o návrate po rokoch, slovenskom folklóre v metalovom šate, novej skladbe inšpirovanej vojnou na Ukrajine aj o bývalom spoluhráčovi Ľubošovi Blahovi. Bez prikrášľovania, s humorom a s chuťou pokračovať.

Chceme si zobrať späť svoju kapelu

Ethereal Pandemonium sa po takmer osemnástich rokoch vracia na koncertné pódiá. Čo bol ten konkrétny impulz, pri ktorom ste si povedali, že teraz je ten správny čas znovu kapelu oživiť? Prišlo to od jedného človeka, alebo ste sa k tomu dopracovali spoločne?

Zdravíme všetkých čitateľov a ďakujeme za záujem aj po toľkých rokoch. Roky po rozpade kapely by sa dali rozdeliť na niekoľko fáz. Najskôr sme sa niekoľkí členovia pokúsili pokračovať v hraní s novým projektom Sever. Potom sme si uvedomili, že chuť hrať a tvoriť predsa len nie je taká silná, aby sme vládali bojovať s personálnou a realitnou stránkou hrania v kapele, t. j. udržiavať všetkých členov šťastných a motivovaných a zároveň mať na hranie normálne priestory. Viacerí sme mali zároveň nové povinnosti v úlohách rodičov, a to človek skrátka trochu cíti, že sa kapele nevie venovať dostatočne intenzívne a lepšie bude asi nemať ju za každú cenu. Potom prišli roky, keď sme to neriešili a venovali sa skrátka životu. Potom prišli následky toho, že náš bývalý spoluhráč sa začal venovať životu trochu hanebnejším spôsobom a zrazu sme názov kapely a svoje fotky vídavali v bulvárnych plátkoch. A potom nám viacerým napadlo, že sa blíži 30. výročie vzniku a mali by sme sa rozhodnúť, či si predsa len nechceme aspoň na chvíľu „zobrať späť svoju kapelu“, aspoň pri takejto príležitosti. To bolo zhruba vlani na jeseň a odvtedy pravidelne skúšame a časom sme bookli aj bratislavský Randal na 7. novembra.

V rozhovore pre Bes Webzine v roku 2023 si hovoril, že kapela sa začala rozpadávať už po Arcanum Lunae a postupne prestala byť prioritou v živote jej členov. Čo sa odvtedy zmenilo? Vrátila sa vám chuť tvoriť a hrať, alebo je comeback skôr o uzavretí jednej životnej kapitoly?

Dnes by som už možno použil jemnejšie slovo ako „rozpadávať“. Po druhom albume z kapely ale odišiel Tibor (Nathuruss) a spätne som si uvedomil, že tým Ethereal prišiel o časť kreatívnej dynamiky založenej na podvedomom súperení o to, kto vymyslí lepší nápad a lepší song. Plus nepodceňoval by som veľmi ani to, že nahrať prvé dva albumy a medzi nimi pravidelne koncertovať je trochu iná energia ako nahrávať štvrtý album a stále byť originálny, relevantný a do nejakej miery aj progresívny. Čo sa odvtedy zmenilo? Mal by som to asi opísať romantickejšie a viac cool, ale myslím, že hlavným dôvodom novej energie pre hranie je, že nám konečne odrástli deti a zároveň máme po rokoch konečne peniaze na to, aby sme ich mohli vrážať do vybavenia, prenájmov skúšobne, koncertovania a snáď časom aj nahrávania.

Vraciate sa v šesťčlennej zostave a avizujete ťažší zvuk bez klávesov. Prečo ste sa rozhodli práve pre túto podobu? Ako sa vám spolu funguje?

Vyplynulo to prirodzene z toho, že s naším bývalým klávesákom a dnešným poslancom, ktorého meno sa nevyslovuje, sme určite hrať nechceli. Tak sme šli na pivo v nejakom zložení „nás ostatných“ a dôkladne sme to celé prebrali. Výsledkom bolo, že Roman (Demogorgon) do toho išiel. Doktor si to nakoniec rozmyslel, že by sa tomu nevedel venovať dostatočne intenzívne. Tibor tým pádom mal na výber, či chce byť v novej zostave basák (ktorým bol pôvodne v Ethereale) alebo gitarista, ktorým bol odkedy z Etherealu odišiel. Vybral si gitaru. Naša pôvodná speváčka Wewerica (Countess Ekorn) a naša neskoršia speváčka Koča (Zuzana) sú dlhé roky kamošky. Manžel prvej je basák a bývalý spoluhráč druhej, z kapely, v ktorej spievala pred Etherealom. Čiže takto do kapely prišiel Bažo. Funguje sa nám super. Dokonca v dobe, keď sa ľudia bežne rozvadia s kamošmi a rodinami na všetkom možnom od očkovania až po vojnu na Ukrajine, si rozumieme vcelku idylicky.

Ethereal Pandemonium
Ethereal Pandemonium

V novembri vás čaká prvý comebackový koncert v Randali. Ako ste pristupovali k zostaveniu setlistu, ktorý má pokryť rôzne obdobia vašej tvorby? Bolo náročné vybrať skladby, ktoré dnes ešte reprezentujú kapelu tak, ako ju chcete prezentovať?

Toto bolo extrémne náročné. Uvedomujeme si, že nie každému úplne vyhovieme a možno vlastne nikomu úplne vo všetkom. Ako prvé sme si povedali, že budeme hrať iba songy, ktorých väčšinoví autori hrajú v tejto zostave. Potom sme si dali dokopy všetky songy, ktoré to spĺňajú a zároveň aspoň niekoľkých z nás bavia. Potom sme realisticky uznali, že dvojhodinový dvadsaťskladbový koncert by nikoho nebavil a okresali sme to. Výsledkom je setlist, na ktorom sú z každého albumu aspoň dva songy. Najviac songov hráme z posledného, čo chápeme, že nie je úplne profanúšikovský prístup, ale tie songy milujeme, dobre sa nám hrajú a veríme, že tým strhneme aj ľudí, ktorí budú frflať, že nehráme „Pagana“, do ktorého sme paradoxne niekoľko nápadov priniesli aj ja s Tiborom. Inak to bude taká zmes vecí, ktoré majú radi ľudia a pár menej známych vecí, ktoré máme radi my, napríklad „Elders Poem“ alebo „Naiadian“. Verím, že keď si spolu s ľuďmi zaskáčeme na „Furmana“, čo najviac z nich si povie, že to bol dobrý koncert.

Folklór, drony a chuť písať nové skladby

Váš posledný album Lost’N’Sound vyšiel v roku 2007. Odvtedy sa zmenila metalová scéna, technológie aj spôsob, akým ľudia hudbu objavujú a počúvajú. Zmenil sa za tie roky aj váš pohľad na vlastnú tvorbu? Je niečo, čo by ste dnes pri skladaní alebo nahrávaní urobili úplne inak?

Krátka odpoveď je, že skoro všetko. Pretože logicky v 45 rokoch a navyše v dobe, kedy je extrémne ľahké dostať sa k akejkoľvek informácii, aj tej, o ktorej nevieš, že ju potrebuješ, oveľa viac veciam rozumiem, ako fungujú. Ale na druhej strane, naše staré veci majú pre mňa svoje dobové čaro. Prvý album má hrozný zvuk, ale to sa debutom odpúšťa. Posledný album mal hrozný zvuk tiež, ale už sme ho na Spotify vymenili za zremixovanú a zremastrovanú verziu, ktorá sa mi páči viac. Nikdy sme neboli perfekcionistická kapela s vysokými nárokmi na techniku, naše songy neboli žiadna 49. kapitola hudobnej teórie. Hudbu sme vždy vymýšľali tak, aby nás v prvom rade bavilo hrať ju, v skúšobni a na koncertoch. Že to relatívne veľa ľudí bavilo počúvať a kupovať si na nosičoch, je príjemný bonus navyše. Dnes sme už samozrejme trochu ďalej, za ten rok sme podobiehali, kam sa technológie posunuli. Ale nie všetko automaticky využijeme. Bol som na jednom koncerte, kde hrali tri kapely cez aparátové simulátory a až posledná kapela cez klasicky nazvučené lampové aparáty a ten rozdiel bol neporovnateľný.

V koncertnom programe majú byť aj vaše charakteristické úpravy ľudových piesní a motívov. Čo vás na tomto spojení metalu s domácim folklórom stále priťahuje? Vnímate ho dnes rovnako ako v začiatkoch, keď ste s takýmito skladbami experimentovali?

To je super otázka. S tradíciou „na každom albume jedna ľudovka“ sme začali druhým albumom Arcanum Lunae. Nikdy nešlo o presné a verné verzie ľudových piesní, vždy sme to nejako zmenili, doplnili, prerobili. Pôvod tej tradície bol asi v mojej obľube staroslovanskej tematiky, ktorá bola vždy patrná aj z niektorých pôvodných autorských songov. To ešte boli časy, keď táto téma nebola zamorená ezoterikmi a rusofilmi. Nacošmi už sčasti áno, ale nám išlo v prvom rade o to, nebyť slovenská blackmetalová kapela, ktorá spieva o severskej mytológii. Teda asi skôr v druhom rade, lebo na mojej hudobníckej prezývke Vidar ešte cítiť tú prvotnú záľubu. Čo je zaujímavé, aj po toľkých rokoch mám slovenský folklór stále rád, možno dokonca ešte viac, keďže dnes sa mi páčia aj veci, ktoré sú napríklad veselé. Ja mám v hudbe veľkú slabosť na zaujímavé rezonujúce harmónie a zjavne to funguje nielen pri black metale či drone doome, ale aj ľudových spevoch nielen zo Slovenska, ale aj iných kútov sveta.

Spomínate aj možnosť predstaviť úplne novú skladbu reagujúcu na vojnu na Ukrajine. Čo vás priviedlo k rozhodnutiu vyjadriť sa k tejto téme práve prostredníctvom hudby? Bude táto skladba tematicky alebo hudobne niečím odlišná od vašej staršej tvorby?

Nový song je hotový, volá sa „Drony“ a je po slovensky. Výhodou toho, keď som po dlhom čase začal zase písať texty, bolo, že som nepotreboval žiadnu veľmi konkrétnu inšpiráciu, neexistovalo nič také ako „o tomto som písal minule“. Premýšľal som nad obvyklými témami ako vždy, napríklad aké veľké zlo v sebe dokážu ľudia skrývať a ako to zlo vie zúriť a koľko ľudí pohltiť k tomu, aby ho šírili a spôsobovali iným utrpenie. No a vec sa má tak, že keď si dnes predstavíš zlo, krutosť a temnotu, väčšinou cítiš deja vu, že toto si predsa nedávno čítal v novinách a videl vo videu na Twittri. Ten song začína textom „peklo nie je dole, stále je vo výške očí“, sú v ňom obrazy ovplyvnené Bučou a Mariupoľom. Hudobne sú v tom určite aj nové vplyvy, ale aj veci, ktoré ma vždy bavilo robiť, napríklad hrať sa so zmenami hudobných stupníc, alebo si uprostred songu povedať, že ďalej to už nebude o štruktúre sloha-refrén, ale úplne nový song. Čo je zaujímavé, v songu je rytmicky veľmi komplikovaná pasáž, ktorú mi trvalo mesiace skrotiť, otextovať a umiestniť do skladby, ale aj riff, v ktorom sa za desiatky sekúnd mení iba jeden poltón a napadol mi behom okamihu presne v tej podobe, v akej je vo final skladbe.

Plánujete comebackom oživiť predovšetkým koncertnú činnosť, alebo sa vrátili aj ambície vytvárať nový materiál? Máte už predstavu, kam by sa Ethereal Pandemonium mohlo hudobne posunúť, ak sa rozhodnete pokračovať?

Ja chcem určite vytvoriť s kapelou nový materiál a vydať ho. Koncert máme momentálne stále pred sebou, takže uvidíme, či to bude také ako v minulosti. Podľa toho ti poviem. Čo sa týka hudobného posúvania Ethereal Pandemonium, sami sa necháme prekvapiť.

Ethereal Pandemonium
Ethereal Pandemonium

Jeden bývalý spoluhráč a hodnoty, ktoré sa rozišli

Vaše nedávne vyjadrenie o bývalom spoluhráčovi Ľubošovi Blahovi vyvolalo značnú pozornosť. V ňom ste jasne pomenovali, že dnešné verejné postoje Blahu sú v rozpore s hodnotami, ku ktorým sa hlásite. Prečo ste sa rozhodli vyjadriť práve teraz a takýmto otvoreným spôsobom? Súviselo to najmä s comebackom, alebo ste mali potrebu túto tému uzavrieť už dlhšie?

Aby som ťa poopravil, bolo to moje vyjadrenie, nie vyjadrenie kapely, aj keď všetci členovia to vidíme viac-menej rovnako. Určite sme mali potrebu vyjasniť, že reunion kapely neznamená v žiadnom smere podporu nášho bývalého spoluhráča a jeho súčasných postojov. Stál som ale pred dilemou, ako to urobiť, pretože komunikovať to cez oficiálny kanál kapely by mohlo naznačovať, že si na tom robíme promo. Urobil som to preto cez môj súkromný kanál. Bizarné bolo, že aj pod tým statusom sa našlo pár ľudí, ktorí nás obvinili, že sa od neho dištancujeme, ale zároveň si cez neho robíme promo, čo len potvrdzuje, že v dnešnej dobe si úplne každý myslí, čo chce a nič s tým neurobíš. Mne to prišlo ešte extra smiešne, pretože mám ešte jeden komunikačný kanál s vyše stotisíc sledovateľmi, cez ktorý náš koncert a reunion nespomínam vôbec. Ako som v statuse napísal, asi to neznamená, že týmto našu kapelu od daného človeka úplne oddelíme, no všetci budeme radi, keď túto časť našej histórie budeme môcť riešiť a prepierať čo najmenej.

V príspevku ste spomenuli, že keď ste spolu hrávali, bol Blaha iným človekom a že ste s ním aj po rozpade kapely ešte určitý čas udržiavali kontakt. Kedy ste začali vnímať, že sa vaše cesty a postoje výrazne rozchádzajú? Bol to postupný proces, alebo existoval konkrétny moment, po ktorom sa váš vzťah definitívne zmenil?

V duchu predchádzajúcej odpovede iba veľmi stručne. Každý z nás asi má vo svojom okolí ľudí, ktorí boli predtým relatívne normálni a potom im preplo. My ho máme tiež, ale sme radi, že sa to týka iba jedného človeka a ďalší šiesti ľudia spolu vychádzame dobre bez toho, aby sme sa museli hanbiť za niekoho ďalšieho. Konkrétny moment bol ten, keď sme mu na pravidelnú pozvánku na pivo odpísali, že s ním na pivo už nepôjdeme. Nepamätám sa presne, po čom to bolo, ale som rád, že to bolo s dostatočným predstihom pred napadnutím Ukrajiny a jeho briefingami v Moskve.

Blaha bol v kapele klávesákom a podieľal sa aj na tvorbe niektorých skladieb, ktoré si fanúšikovia dodnes spájajú s Ethereal Pandemonium. Ako sa vám dnes pozerá na hudbu, ktorá vznikala v spolupráci s ním? Dokážete oddeliť spomienky na spoločné tvorivé obdobie od jeho súčasného verejného pôsobenia?

Opäť nebudem hovoriť za všetkých. Ja jeho skladby pri počúvaní starých albumov preskakujem. Nehovorím, že aj pri svojich starších nápadoch niekedy necítim rozpaky, ale to je asi normálne. Napríklad najstaršiu skladbu, ktorú plánujeme hrať na koncerte, som napísal na prelome 1996 a 97 ako 15-ročný a je to veľmi priamočiara vec adekvátna tomu veku. Našťastie je iba jeden song, ktorý zo starého repertoáru bude ľuďom chýbať trochu viac, tak to hádam prežijú, prípadne si keď tak počkajú, či náhodou nezaloží vlastnú kapelu a neurobí ju s ňou. Ale predpokladám, že jeho súčasným voličom by sa asi trochu ťažšie počúval text „Kresťan, stihne ťa súd“.

Radšej malé kluby, nové skladby a žiadne komplikácie

Koncert v Randali má byť nielen návratom na scénu, ale aj stretnutím s ľuďmi, ktorí vás počúvali pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi. Čo by ste chceli, aby si z neho odniesli pôvodní fanúšikovia? A čo by ste odkázali ľuďom, ktorí Ethereal Pandemonium objavili až v posledných rokoch?

Tu by som rád povedal, že plne rešpektujem, ak nám niekto z pôvodných fanúšikov zazlieva, že sme sa s nimi za tých 20 rokov rozišli v nejakých názoroch alebo postojoch. Ale tak, ako sa ja nesnažím cez moju kapelu nikoho presvedčiť, že má svet a veci vidieť rovnako ako ja, to isté očakávam aj od neho. Každý máme kapely, ktoré možno radi počúvame, aj keď sa hodnotovo nestotožňujeme s ich členmi a potom aj také, ktoré z rovnakého dôvodu nepočúvame. To, že pár ľudí urobí toto rozhodnutie s našou kapelou, je úplne v poriadku a za mňa je to lepšie a dôstojnejšie, než kebyže k tomu pristupujeme marketingovo a snažíme sa vo všetkom vyhovieť úplne všetkým.

V súvislosti s comebackom ste spomenuli aj možnosť poslať výťažok na dobročinný účel v Afrike. Je už jasnejšie, kam bude pomoc smerovať a s akou organizáciou by ste chceli spolupracovať?

Hej, toto asi bude znieť zvláštne, ale je to úplne obyčajná story. Tibor sa živí tým, že cestuje po svete a nakrúca o tom dokumenty, často o jedle na danom mieste. Prešiel takto už väčšinu zemegule vrátane úplne nečakaných krajín. No a pri jednej z takýchto ciest sa skamošil s ľuďmi, ktorí robia jedlo v Ghane a snažia sa dať dokopy peniaze na food truck. Čiže celá story je, že na jednej skúške počas pauzy na cigu nám navrhol, či by sme nejaké prachy, čo zarobíme koncertom v Randali, neposlali do Afriky na food truck a my že jasne.

Tridsať rokov od vzniku kapely je príležitosť obzrieť sa späť, ale aj začať niečo nové. Čo dnes pre vás Ethereal Pandemonium znamená? Je to predovšetkým návrat k mladosti, pokračovanie niečoho, čo nikdy úplne nezaniklo, alebo už vlastne nová kapela s rovnakým menom?

Sčasti určite oboje. „Návrat k mladosti“ znie čudne, lebo stále sme vo veku, na ktorý raz budeme spomínať ako na ten, keď sme toho mohli ešte veľa urobiť a dokázať. Každopádne sme partia ľudí, ktorú v živote dala dokopy láska k hudbe a máme to šťastie a privilégium, že „kapela z mladosti“ nie je pre nás iba nejaká garážová epizódka, ale celkom rozsiahly príbeh so štyrmi albumami, množstvom koncertov a zjavne aj ľuďmi, ktorí nás radi počúvali a stále si nás pamätajú. Vyskúšali sme, či to bude stále fungovať, zistili sme, že áno, objavili sme nanovo celú tú vášeň aj puto, tešíme sa na skúšky, stále máme ten skvelý pocit, keď dáme dokopy nejaký nový nápad, zahráme si to a znie to super. A preto v tom aj pokračujeme, lebo nás baví toto a nie hranie golfu.

Ak by ste mali po comebackovom koncerte v Randali urobiť jedno rozhodnutie o budúcnosti kapely, aké by ste chceli, aby to bolo? Čo by ste si priali, aby sa s Ethereal Pandemonium dialo počas nasledujúceho obdobia?

Za mňa určite pokračovať ďalej, zahrať si aj v iných mestách, ideálne aj s čo najviac kapelami, s ktorými sme sa poznali a radi hrávali aj pred 20 – 30 rokmi. Kľudne radšej v malých kluboch a pre ľudí, ktorí to cítia s nami. Urobiť nové veci, vydať ich. Mať na to všetko čas a energiu. Nejebať sa s komplikáciami. Nedolámať si ruky, nedostať rakovinu. Také normálne plány.

Koncert v Randali

Ethereal Pandemonium vystúpia 7. novembra 2026 v bratislavskom klube Randal. Na koncerte zaznejú skladby zo všetkých štyroch albumov kapely vrátane známych hitov aj menej hrávaných kúskov. Kapela predstaví aj novú skladbu „Drony“, inšpirovanú vojnou na Ukrajine.

Príďte si vypočuť Ethereal Pandemonium naživo a zažiť ich návrat na koncertné pódium!

Vstupenky kúpite v predpredaji tu.

Autor: Martina Jarolínová
Foto: Ethereal Pandemonium