Krásny dátum 4. 4. 2017 mali nu metaloví fanúšikovia zakrúžkovaný v kalendári ako sviatok. Nadišiel čas prevetrať tričká Korn.
Kalifornská kapela Korn, považovaná za zakladateľov nu metalu, zavítala poprvýkrát do Bratislavy a to presne 10 rokov po vystúpení na piešťanskom letisku v rámci festivalu Hodokvas. Túto príležitosť si nenechali ujsť tisíce fanúšikov nielen nu metalu, ale aj iných metalových žánrov a tak sa v utorkový podvečer hrnuli v čiernych húfoch do Aegon Arény (NTC). Samozrejme, keďže kapela Korn má aj komerčný úspech, našli sa aj menej ortodoxní priaznivci.
I keď skupinky ešte postávali pred štadiónom, už o 18:30 odpálili svoju show prví hostia Hellyeah. Superskupina (skupina zložená z hviezd iných kapiel) na mňa pôsobila veľmi skromne a tešili sa z toho, že môžu hrať s Kornom – hold im vzdal aj spevák svojím tričkom. Heavy/groove metalová energia vytvorila v publiku taký malý moshpit. Diváci, aj keď v takmer plnom počte, sa ešte len zahrievali. Ale Hell Yeah! sme si zaskandovali riadne.
Ukážkový moshpit
Ďalšími hosťami na polovici pódia, oddelenej od kornovskej časti obrovskou plachtou s názvom kapely, boli nemeckí Heaven Shall Burn. Priniesli zaujímavé LED panely a vizuálnu show, ktorú začali nástupom hudobnej zložky, a to hneď headbangom od prvého tónu. Následne vyšiel na pódium spevák, ktorý vo svojich krátkych vlasoch a červenej košeli akoby mimochodom išiel okolo a ku kapele nepatril. No svoje showmanstvo predviedol od začiatku, komunikoval s publikom a ocenil ho, keď vytvorili obrovský moshpit, ktorý som mala možnosť vidieť zvrchu a nazvala som si ho kolotočový. Neviem, či je to tým, že som žiadny kotol nevidela z tejto perspektívy, ale všetky, ktorých som sa zúčastnila, boli o dosť chaotickejšie. 🙂
Nu metalový fanúšik
Uvedomila som si, že vidím v publiku len málo jednotlivcov, čo si natáčali koncert na telefóny. Všetci do jedného kývali hlavami do rytmu, sledovali koncert, fanúšikovia spievali texty, i keď spevákovi sa podarilo rozkývať ruky tak tretine publika, o to viac “horns” dostal po pesničke. Skrátka, metalový divák je veľmi špecifický. Dnes už síce nie sú “v móde” dlhé vlasy (veľká škoda!) ani u metalistov, dreďákov som na Korne čakala o niečo viac. HSB skončili o ôsmej bez prídavku a nasledovala polhodinová prestávka na prestavbu pódia pre kapelu Korn, počas ktorej hrali z reprákov napríklad Rammstein.
Gigerov stojan na mikrofón
Ešte len teraz sa hala zaplnila do posledného miesta! Keď technik priniesol legendárny stojan na mikrofón Jonathana Davisa od H. R. Gigera, i keď zabalený, zožal obrovské ovácie publika. Konečne som mala možnosť vidieť tajomstvo jeho flexibility. Aby sa stojan vždy vrátil do zvislej polohy, je o podlahu pripevnený gumičkami. Ešte pripraviť starý ornamentálny koberec pánovi Davisovi pod nohy a môžeme ísť na to. Zadná polovica je ešte stále zahalená čiernou plachtou, ale za ňou sa už rysujú siluety hudobníkov a publikum vybuchne, ako keď príde megahviezda.
Lepší ako kedykoľvek predtým
Podvedome som čakala, že Korn za tých desať rokov “statkovatie” a stratí na svojej kondičke. Ale sánka dolu, nič také sa nestalo! Jonathan je možno vo svojej životnej forme. Vyzerá úžasne, napriek brušku je celkovo schudnutý, najmä v tvári a so zarastenou bradou mu to svedčí (tie samotné fúziky nemusím). Vlasy mal rozpustené a vo svojom veku vôbec nie také preriedené. Nesmela chýbať koncertná suknička – tentokrát plisovaná, lesklá a so vzorom čínskych drakov. (Rešpekt! Pán má proste swag v čomkoľvek.) K nej si obliekol čiernu košeľu a podkolienky.
V jednoduchosti je – sila!
Scéna je veľmi jednoduchá, okrem plachty v pozadí s motívmi z dvanásteho štúdiového albumu The Serenity of Suffering ju zdobí už len sústava štvorcových reflektorov. Sú farebné, otočné a zo zadnej strany majú zrkadlo. Celá vizualita stojí na svetle a tme, na farbách a atmosfére. Svetlá doplnila aj para, ktorá svojou výbušnosťou skvelo nahradila plamene. Oproti tomu zvuk pokrivkával. Budem veriť, že je to tým, že športovú halu nie je možné dobre nazvučiť. No energia kapely to nahradila.
Prvá polovica vystúpenia mi prišla divadelná, nacvičená, vrátane póz, nemenná, bez komunikácie s publikom. Tú začal Jon až po druhej skladbe z nového albumu, Insane, keď sa spýtal: Bratislava, prečo ste tak ticho? 🙂 Po patričnej odozve pochválil publikum: Nie je toto miesto prekrásne? Potom vyzval všetkých zdvihnúť prostredník a z celej sily si zakričať “Fuck That!” Tým sa začala, samozrejme, pesnička Y’all Want A Single, ktorá jednoducho lepšie znie na koncerte.
Úžasné majstrovské sólo
Korn si už natáčalo oveľa viac ľudí na telefóny. Les displejov vyrástol najmä vtedy, keď Jon prišiel v skladbe Shoots and Ladders s gajdami a zožal obrovské ovácie. V tejto pesničke prešli do metallikovskej One a v Coming Undone vzdali hold queenovskej We Will Rock You. Podľa mňa je to super nápad a publikum na to skvelo reaguje.
Neskutočný bubeník Ray, ktorý si počas hrania vyhadzuje paličky do vzduchu alebo nimi krúti, zahviezdil v samostatnom vystúpení. Úplne v pohode si vystačil sám a dostal priestor aj v setliste ako samostatná skladba. Škoda, že tu sa najviac prejavili tie ozveny v rámci haly.
Nasledovala trojkombinácia Blind – Twist – Good God, kde dostala priestor aj Fieldyho basa.
Megahity a kopa brnkátok
Nasledoval prídavok v podobe najväčších hitov Falling Away From Me a Freak On a Leash. To už bol celý štadión na nohách a spieval. Úplne poslednú skladbu sme si teda ešte museli vydupať, pretože po krátkom teaseri kapela prestala hrať. JD veľmi poďakoval publiku, s kapelou si ešte spravili tour picture a rozdali niekoľko frisbee a asi 50 brnkátok…
Zábava pokračovala na afterparty v British Rock Stars.
Bratislavské jeden a polhodinové vystúpenie bolo pre Korn posledným v rámci európskeho turné, no Jonathan Davis, James “Munky” Shaffer, Reginald “Fieldy” Arvizu, Brian “Head” Welch, Ray Luzier ani Davey Oberlin sa nezdali byť ani trošku unavení. Teraz pokračujú do USA.
Môj highlight: metalový koncert v športovej hale s tisíckami návštevníkov!
Setlist
- Right Now
- Here to Stay
- Rotting in Vain
- Somebody Someone
- Word Up!
- Coming Undone
(with a snippet of Queen’s “We Will Rock You”) - Insane
- Y’All Want a Single
- Make Me Bad
- Shoots and Ladders
(with a snippet of Metallica’s “One”) - Drum Solo
- Blind
- Twist
- Good God
Encore: - Falling Away From Me
- Freak on a Leash
Foto: Jaroslav Novák Text: Martina Jarolínová
