Bazzookas sú veľkým objavom Pohody 2016. Bezprostrední a uletení Holanďania si Slovensko obľúbili a naše publikum miluje vystúpenia Bazzookas nielen na pódiách, ale aj v ich žltom autobuse. Ich koncerty sú známe tým, že diváci si spievajú a tancujú ešte polhodinu po skončení.
Vitajte na Slovensku, opäť na festivale Pohoda. Ako sa vám to tu páči?
Každý rok odovzdávame cenu Bazzookas pre festivaly, kde sme hrali a urobili na nás obrovský dojem. Pohoda vyhrala u nás pred dvoma rokmi. Je to úžasné, čo sa tu deje. Prísť na Slovensko… Ja som tu nikdy nebol, chalani možno áno. No nečakali sme, že tu bude takýto festival. Dosť sa líši od ostatných. Je to tu čisté a vidím okolo seba len šťastných ľudí. Veľa rôznych tanečných a hudobných štýlov. Je to super. Zbožňujeme to tu. Sme šťastní, že tu môžeme byť.
Bolo nám cťou, že ste ocenili Pohodu titulom najlepšieho festivalu. Neskutočne nás to teší. Musím vám povedať, že aj návštevníci Pohody zbožňujú vás. Váš pochod po areáli po koncerte bol nezabudnuteľný a každý miluje párty vo vašom Cool buse. Patria vám naše srdcia.
Takže je to obojstranné.
Odkiaľ beriete energiu?
Z publika, zo spoločného hrania, stretávania sa a pozitívnej energie, z okolia. Je skvelé, keď sa všetky tie veci dejú naraz. A všetko je to tu na Pohode. Nevieme sa jej dočkať. Už o pár minút to začne.
Taktiež si myslíme, že to, čo odlišuje našu skupinu Bazzookas od ostatných, je to, že my to robíme pre zábavu. Niektorí z nás sú profesionálni hudobníci, ale v Bazzookas človek nehrá pre peniaze, pretože všetko, čo zarobíme, vložíme do pohára. Čiže nikto z ľudí, čo u nás hrajú, to nerobí pre peniaze, ale preto, že ho to baví. To je základ pre našu energiu a to je to, čo ľudia vidia, keď sme na pódiu. A na čo reagujú. A myslím si, že to je ten pravý spôsob, ako sa má tvoriť hudba. Srdcom.
Aký cieľ má vaša hudba? Čo chcete povedať, alebo priniesť svojmu publiku?
Naším cieľom je únik, výjsť zo svojej rutiny a byť šťastný. Ak si videla včerajsie vystúpenie, boli tam dospelí ľudia, boli tam matky s deťmi, staršie dámy, starí chlapi a všetci boli zjednotení. Myslím si a vidím, že máme mladých ľudí, aj veľmi starých v skupine tiež. A to prepojenie, ten vzťah je to, čo nás robí šťastnými. Myslím, že to je náš cieľ. Zjednotiť ľudí a byť ďaleko od všetkých sračiek, čo sa dejú. Napĺňať sa skvelou energiou.
Hudobníci zvyknú mať obrovský vplyv na ľudí. Myslíte si, že je dôležité ich možno učiť, alebo sa snažiť zmeniť spôsob, akým rozmýšľajú?
Učiť… myslím si, že to vyzerá, že máme istú výhodu, že sme na vyššej pozícii. Ale nič také neexistuje. Máme možnosť hrať, a hovoriť to, čo si myslíme, hudbou, ale taktiež ak uvidíte umelcov pracovať, tak oni to robia so svojimi maľbami. Predávajú pozitívnu energiu takým spôsobom. Takže si myslím, že nie je našou úlohou učiť. Našou úlohou je baviť sa a predať to ľuďom a potom to zase prijímať naspäť. Je to také jednoduché.
Čo radi robíte vo svojom voľnom čase?
Chceš, aby som bol úprimný, alebo priateľský?
Úprimný, poprosím.
Voľný čas. Myslím, že my všetci máme prácu.
A popri tom hráte. Máte vôbec voľný čas?
Hranie je naším voľným časom. Pretože tu nie sme pracovne. Prišli sme sa sem zabaviť. Takže si myslím, že toto je voľný čas. Pre mňa je toto čas, kedy nie som doma, som preč od rodiny, ale je to trávenie voľného času.
Snívali ste o takomto živote, keď ste boli malé deti? Bola toto vaša vysnívaná práca? Bola hudba vašou prvou voľbou?
Myslím si, že nikto z nás si toto nepredstavoval. Stále na tom pracujeme a stále sa to zlepšuje. No nie, nemal som v hlave nijakú špecifickú víziu. Osobne, nemal som tušenia, že by som chcel byť hudobník, ale som veľmi šťastný, že tu teraz môžem byť.
Je to pre nás veľmi vzácne, tým, že sme skupina, ktorá spieva svojím rodným jazykom, tak sme očakávali, že budeme hrať len u nás doma. A aj to tak na začiatku bolo. No teraz cestujeme a hudba je viac ako ten text, je to energia a tak sa nám otvorili dvere do sveta. Nečakali sme to, no myslím, že sme v to dúfali. Vložili sme nejaké úsilie do toho, aby sme sa dostali za hranice a tým, že sa to teraz deje, tak je to naozaj úžasné. No reálne si doma nevedia predstaviť, čo sa tu deje, na akej úrovni tu hráme.
Naozaj?
Áno, pretože veľa skupín ide hrať do zahraničia. A hrajú pre publikum, no keď sa pozrieš na fotky, nie je to také ako tu. Je to super. A nie je to len o tom prísť a zahrať pieseň. Opäť, je to o tom publiku, hudbe a spôsobe, akým sa na teba ľudia pozerajú.
A taktiež máte váš Cool bus a počas fetivalu vystupujete až niekoľkokrát.
Áno, takým spôsobom nás môžu spoznať. A taktiež ľudia nás vyhľadávajú online. Keď sme hrali prvýkrát tu na Pohode, boli tu ľudia, ktorí sa zastavili pred tým, než sme hrali. Našli našu hudbu online, a tak sa im zapáčila, že prišli. Super.
Čo je vašou inšpiráciou v hudbe? Ako vytvárate hudbu?
Práve sme hovorili o našich snoch. A mojím osobným snom je byť so skupinou a priniesť späť disco hudbu s rytmom. Zabudol som, čo bola otázka, ale toto som chcel s vami zdieľať. Odkedy sme začali, pridávali sa k nám ďalší ľudia a takým spôsobom skupina získala svoju vlastnú identitu. A cítime že na tejto rockovej scéne, disco so svojími jednoduchými tanečnými krokmi upadá, a často ho preskakujeme. Keď máme skúšky, neskutočne sa pri tom zabávame. Tak sme prišli do bodu, kedy sa za to už nehanbíme.
Takže kto je tu šéf, keď si vyberáte hudbu? Bazz, musia ťa všetci počúvať?
Nie, myslím si, že keď tvoríme hudbu, robíme to spoločne. A keď nie je hotová, tak len sedíme, skúšame, čo nám napadne, kým nepríde ten pocit, kedy vieme, že je to dobré. Každý prispieva svojimi nápadmi, ktoré počas toho procesu vyplávajú na povrch.
Takže nie si šéf.
No on je šéfom, čo sa týka zoznamu piesní, ktoré budeme hrať. My ho nikdy netvoríme, pretože veríme, že skôr Bazz vie prečítať publikum a reagovať naň. Čiže on vyberá piesne. My čakáme na pokyn, že ktorú pieseň ideme hrať a nakoniec vymyslí pieseň, ktorá ešte neexistuje.
Musíš rešpektovať publikum. Nie je vystúpenie, ktoré by bolo rovnaké. Je to o tom čítaní ľudí, pretože niekedy počúvajú, inokedy sa hýbu do rytmu a je potrebné zmeniť poradie, než keď sú všetci opití a opakujú jeden pohyb. Taktiež nás to udržuje vo forme.
Máte radi cestovanie?
Ja to milujem. A vy?
Mne sa páči všade, kam idem.
Myslím, že cestovanie je fajn, je to spôsob, ako sa niekam dostať.
Je to veľký rozdiel, keď môžeš počas cesty pracovať. Na rozdiel od toho, kým človek čaká, kedy niekam docestuje, teraz môžeme využívať ten čas na iné veci. Takže cestovanie je teraz lepšie.
Takže cestujete vo svojom autobuse?
Áno, keď šoférujem, ostatní môžu sedieť vzadu a baviť sa alebo pracovať, a to je super.
Hrávate radšej v kluboch alebo na festivaloch pod holým nebom?
Preferujem festivaly.
Áno, myslím, že hovorím za všetkých, keď poviem, že všetci preferujú festivaly pod holým nebom. Niečo takéto je oveľa lepšie. Super počasie, možnosť byť vonku, človek tu vidí veľa iných skupín, umelcov. Je to lepšie než hrať v klube. Pretože do klubu človek príde, čaká, zahrá a odíde. Je to menej dynamické.
A taktiež sme robili takú klubovú show v Nemecku a bolo to v pohode. Prišlo veľa ľudí, ale potom, čo si odohráš piesne a rozbalíš to, ideš ďalej a spravíš to isté. Ale tu už je tá párty rozbalená a my do nej zapadáme a to je skvelé. A tiež si môžeš požičať publikum od iných hudobných skupín. Takže ak hrá iná skupina a má tam ľudí, ktorí by inak neprišli, keby si hrala v klube, tak sa teraz môžu pozastaviť a povedať si: “To neznie zle.” Ľudia majú možnosť ťa spoznať.
Videli ste nejaké iné vystúpenia?
Áno, on tuším išiel pozrieť Filharmóniu dnes ráno. A on zase včera išiel pozrieť St. Vincent. Videli sme aj dve metalové skupiny, Chemical Brothers a Marleyho a aj Dr. Ring Ding s Polemicom.
Vďaka za rozhovor!
Autor: Martina Jarolínová
Foto: Tomáš Ormandy
