Výborný ročník festivalu Pohoda 2025 pokračoval vo svojom maratóne hudby a umenia vo veľkom štýle. Sobota na trenčianskom letisku priniesla to najlepšie z domácich aj zahraničných mien a my sme si opäť raz pripomenuli, prečo si Pohoda drží status jedného z najlepších festivalov v Európe.
Aj keď predpoveď hovorila o možnej búrke, obavy sa nenaplnili. Počasie bolo po celý deň ideálne – príjemné teploty, mierna oblačnosť a len pár osviežujúcich kvapiek dažďa. To zároveň so skvelou organizáciou a výnimočnou atmosférou vytvorilo perfektné podmienky pre dokonalú rozlúčku s festivalom.
DakhaBrakha: Transcendentný folklór z Ukrajiny
Sobotný program na Zlatý Bažant Stage-i otvorilo ukrajinské zoskupenie DakhaBrakha. Tí, ktorí si sem našli cestu, zažili jednu z najhlbších hudobných meditácií festivalu. Ich hypnotické spojenie ukrajinského folklóru, elektroniky, experimentu a silného posolstva vytvorilo magický obrad, ktorý pohltil celé publikum. Jeden z najvýraznejších zážitkov Pohody – duchovne silný, intímny a pritom monumentálny.
Z domácich mladých mien presvedčil najmä Vojtik, ktorý svojou autenticitou a silnou výpoveďou zaujal aj publikum, ktoré ho predtým možno ani nepoznalo. Prvá polovica koncertu sa niesla v minimalistickom a skôr a capella duchu, no všetky skladby zarezonovali a Vojtik svojím výkonom potvrdil, že slovenská hudobná scéna má zdravý pulz.
Kultová skupina Bez ladu a skladu bola ako návrat starého kamaráta – známa, trochu bláznivá, ale vždy trefná. Ich dada-punk, absurdné texty a entuziazmus ukázali, že alternatíva s nadhľadom má stále svoje pevné miesto. Spoločným vystúpením s Lucerkou (premenovaným dychovým orchestrom Textilanka) oslávili 40 rokov na scéne.
Domáca ikona Richard Müller priniesol presne to, čo od neho publikum čakalo – emóciu, charizmu a silné piesne, ktoré sú súčasťou nášho kolektívneho vedomia. Pri Tlakovej níži či Po schodoch sa opäť potvrdilo, že Pohoda je miesto, kde spieva nielen spevák, ale aj celé publikum.
Jedným z vrcholov večera bol koncert amerických rockových velikánov Queens of the Stone Age, ktorí odpálili svoju gitarovú smršť bez kompromisov. Josh Homme a spol. predviedli energickú show s ikonickými riffmi a nekompromisnou silou. Zvuk bol hutný, presný a koncert sa niesol vo výbušnej energii, ktorá strhávala davy. Publikum sa bavilo od prvých tónov a nadšené reakcie potvrdzovali, že QOTSA patrili medzi najočakávanejších headlinerov festivalu.
Legendy striedajú legendy
Rovnako nezabudnuteľný bol aj koncert Iggyho Popa – žijúcej legendy punkovej scény. Napriek svojmu veku ukázal nespútanú energiu a charizmu, ktorá si podmanila celý areál. Skladby ako The Passenger či Lust for Life spieval spolu s ním celý dav. Jeho koncert bol divoký, hlasný a miestami až fyzicky intenzívny. Osemdesiatka na krku, ale energia, ktorú mu môžu závidieť aj tridsiatnici.
Po surovej energii Iggyho prišla dokonalá protiváha v podobe Morcheeby.
Britská skupina, ktorá sa pohybuje na hranici trip-hopu, soulu a popu, vytvorila jednu z najmagickejších atmosfér celého festivalu. Speváčka Skye Edwards očarila svojím pokojom, charizmou a zamatovým hlasom, ktorý doslova plynul vzduchom nad hlavami divákov.
Skladby ako Otherwise, The Sea či Rome Wasn’t Built in a Day zneli jemne, no silne – pripomínali nám, že hudba nemusí kričať, aby zarezonovala.
Americký rapper JPEGMafia doručil surový, intenzívny a originálny set, ktorý prebudil každú bunku v tele. Bol to výbuch surovej energie, elektroniky a experimentu – neprehliadnuteľné vystúpenie. Skákal medzi glitchovým beatom, industrialom a punkovou estetikou. Nie pre každého, no pre mnohých highlight večera.
A potom prišiel Marc Rebillet – kráľ improvizácie, výstredný šialenec a geniálny zabávač v jednom. Na pódiu sám, v župane, obklopený len technikou, no energický ako celá kapela. Každý jeho koncert je iný – stavia ho na loopoch, spontánnych nápadoch a komunikácii s publikom.
Striedal funky beaty, techno výbuchy, absurdné texty aj vokálne kreácie.
Jeho set bol nepredvídateľný, drzý a plný silných momentov.
Záver festivalu patril tanečnej scéne a dvom menám, ktoré si zaslúžia obrovský rešpekt – Yousuke Yukimatsu a Matwe. Prvý menovaný, o ktorom sa hovorí aj ako o “obľúbenom DJ-ovi tvojho obľúbeného DJ-a”, predviedol majstrovský mix ambientu, techna a nečakaných prechodov, ktoré udržiavali publikum v pohybe až do skorého rána.
Matwe svojím precízne vystavaným techno setom uzavrel sobotný program a opäť potvrdil, že slovenská scéna má talentovaných DJ-ov schopných konkurovať svetovej špičke.
Pohoda si tento vynikajúci ročník zaslúžila
Okrem hudby, programovej pestrosti a kvalitnej organizácie je Pohoda výnimočná ešte niečím – svojou otvorenosťou a rešpektom ku každému človeku. Je to miesto, kde sa môžeš obliecť, ako chceš. Byť kým chceš. Tancovať, zabávať sa, oddychovať – a nikto ťa nesúdi.
Vidno ľudí rôzneho veku, identity, presvedčení, nálad – a všetci sa stretávajú na jednom mieste ako komunita. Práve táto prijímajúca energia a bezpečné prostredie robia z Pohody viac než len festival. Je to priestor slobody. Pre mnohých je to miesto, kde môžu byť skutočne sami sebou – nie na chvíľu, ale naplno.
Z festivalu Pohoda 2025 odchádzame príjemne unavení, no nabití energiou, inšpiráciou a zážitkami, na ktoré budeme ešte dlho spomínať. A to najdôležitejšie – odchádzame najmä s pocitom, že svet môže vyzerať aj takto. Plný rešpektu, radosti, bezpečia a rovnosti.
Ďakujeme organizátorom, účinkujúcim aj každému, kto tvorí túto neopakovateľnú komunitu. Takéto silné ročníky festivalu nesmierne svedčia. Tešíme sa na ďalší, jubilejný 30. ročník!
Autor: Nikola Lešková
Foto: Richard Lutzbauer