Druhý deň trenčianskej Pohody ukázal, prečo tento festival zostáva medzi fanúšikmi najobľúbenejším hudobným podujatím na Slovensku.
(Česko)Slovenská scéna vo forme
Piatkový program sa naplno rozbehol krátko po obede, keď sa na jednom z pódií objavila Dukla – zoskupenie, ktoré patrí k najzaujímavejším mladým projektom na česko-slovenskej scéne. Ich melancholický indie-pop s jemne zasneným nádychom zafungoval presne tak, ako mal.
Z domácich mien výrazne zarezonoval Peter Lipa, ktorý so svojím jazzovo-bluesovým setom ukázal, že kvalita a štýl nemajú vekový limit. Jeho koncert mal prirodzený spád a nadšené reakcie publika svedčili o tom, že jeho charizma stále funguje.
Jana Kirschner pridala jemnejšie, no silne emocionálne momenty. Jej hlas sa v podvečer niesol areálom s ľahkosťou, ktorú dokáže vyčariť len ona. – Jednoducho Kirschner v tej najlepšej forme.
Večer sme mali možnosť zažiť koncert Fvck Kvlt – drsný, úderný a suverénny. Undergroundový rap so sociálnym presahom dostal priestor, ktorý si zaslúži.
No a Vec Allstars? To bola oslava domáceho hip-hopu vo veľkom štýle. Scéna plná hostí, živé nástroje, improvizácie, ale aj klasické bangre – set pôsobil ako uvoľnený jam, kde sa bavia všetci: interpreti aj ľudia pod pódiom.
Headlineri: Fontaines D.C., The Kills, Ashnikko, Kamasi Washington
Z večerných headlinerov si publikum jednoznačne podmanila Ashnikko. Jej cyberpunková estetika, teatrálny prejav a popovo-elektronický mix urobili z koncertu vizuálne aj zvukovo výživné predstavenie.
Fontaines D.C. si získali publikum postpunkovým ťahom, surovými gitarami a typicky írskou melanchóliou. Frontman Grian Chatten tradične striedal neprítomný pohľad s nervóznym pohybom po pódiu, no práve táto zdržanlivosť je to, čo k Fontaines D.C. patrí. Jeho spev nebol ukričaný, ale naliehavý. Intonácia nebola uhladená, ale autentická. A to celé – spolu s hutnou rytmikou a špinavými gitarami – fungovalo dokonale.
The Kills prišli s rock’n’rollom, ktorý nevyprchal ani po dvoch dekádach. Alison Mosshart pôsobila suverénne, Jamie Hince nešetril gitarou a spolu vytvorili set, ktorý potvrdil, prečo ich meno stále niečo znamená.
Špeciálny moment prišiel so setom Kamasi Washingtona, ktorý svojou kombináciou jazzu, soulu a funku úplne prirodzene zaplnil festivalový priestor. Nebol to „oddychový koncert“, ale intenzívna jazda plná grooveu a vrstvených harmónií. Washington a jeho band potvrdili, že kvalitná inštrumentálna hudba má na veľkých pódiách stále miesto.
Nia Archives ukázala, prečo je považovaná za jeden z najväčších objavov britskej elektroniky. Jej set kombinoval drum’n’bass s melancholickými vokálmi a citlivou výstavbou – bol tanečný, ale aj premyslený. Nia bola uvoľnená, energická a prístupná. O to viac prekvapilo, aký masívny zvuk dokázala rozpútať.
Prekvapením dňa pre mnohých bola aj ukrajinská ONUKA. Ich spojenie elektroniky a folklóru fungovalo výborne a zanechalo silný dojem – najmä v tichších momentoch, ktoré nabrali až hypnotický charakter.
V neskorých nočných hodinách sme sa mohli vytancovať na elektronické sety Luude a domáceho Subtensiona, ktorí poslali BPM do červených čísel. Luude, známy remixami a energickým štýlom, rozprúdil dav tak, že sa do stanu už takmer nedalo dostať. Subtension to vzápätí dorazil svojím precízne vystavaným setom plným temnej elektroniky a zmyslu pre atmosféru. Bolo to klubové, ale vo veľkom.
Po druhej ráno sa do programu zapísala aj dvojica Ke3n & Gabanna, ktorá predviedla surový, tvrdý set – UK bass, grime a breaky. Bolo to energické a presne to, čo chcete počuť, keď sa rozhodnete neísť spať.
Krátky dážď, žiadne drámy
Popoludní sa areálom prehnal krátka prehánka, no nemala šancu pokaziť kolektívnu výbornú náladu.
Festival pokračoval bez zdržania, technici boli pripravení, a keď sa obloha opäť vyjasnila, ľudia sa vrátili pred pódia – niektorí len v mokrých teniskách, iní už so spomienkou na „klasickú pohodovú prehánku“.
Pohoda v plnom tempe
Druhý deň Pohody 2025 potvrdil, že festival nie je len o headlineroch. Je o kontrastoch – od jazzu po drum’n’bass, od nostalgie po futurizmus. Je o ľuďoch, ktorí si vedia užiť hudbu aj v daždi, o organizácii, ktorá jednoducho funguje. Menšie zmeny v rozložení pódií navyše spravili areál prehľadnejším a kompaktnejším – presuny medzi koncertmi boli plynulejšie, bez výraznej straty času.
Tento festival je o atmosfére, ktorú si netreba prikrášľovať – pretože je prirodzene dobrá.
Ak bude tretí deň pokračovať v tomto duchu, máme sa ešte na čo tešiť.
Autor: Nikola Lešková
Foto: Richard Lutzbauer