Baba Zula z Turecka kombinuje psychedelický rock 60. rokov s tradíciami Anatólie. Používajú staré nástroje ako saz a oud v elektrickom prevedení. Aj koncertné kostýmy spájajú psychedéliu s tradíciou. Porozprávali sme sa s nimi na festivale Pohoda 2019, kde hrali v NAY tanečnom dome.
Vitajte na Slovensku a na festivale Pohoda. Ste tu po prvýkrát. Mali ste čas sa tu poprechádzať a pozrieť si areál?
Páči sa nám tu, je to veľmi dobrý festival. Štandard je vysoký. Je tu veľa hudobných štýlov. Tom Waits je známy tým, že nehrá na festivaloch s jedným žánrom, ako čisto jazzový či rockový festival. Myslím, že je fajn vytvoriť balans medzi jednotlivými žánrami. Dobrá hudba je dobrá bez ohľadu na žáner. Niečo môže byť jazz a môže to byť nudné. Alebo rock, ktorý nemusí byť dobrý. Záleží to na hudbe a hudobníkoch.
Ako ste prišli k tomu, že spájate rôzne žánre – psychedelický rock’n’roll s tureckou tradičnou hudbou?
Len sme úprimní. Pretože ani sami nepočúvame len jeden štýl hudby. Počúvame veľa vecí, ale zároveň pochádzame z geografickej oblasti s určitou kultúrou. Naša hudba je rovnováhou medzi naším geografickým pôvodom a hudbou celého sveta.
Ako objavujete svoje hudobné nástroje. Používate množstvo nástrojov a ako sa na ne učíte hrať?
Murat: V detstve som mal okolo seba ľudí, ktorí hrali na tieto nástroje a veľmi sa mi páčili. V mojom prípade to bol saz a ako dieťa som ich vídaval len akustické. Keď som vyrástol, videl som elektrické verzie a tie sa mi páčili. Rovnako som si obľúbil aj elektrické gitary. Chcel som ich navzájom spojiť.
Periklis: Ja v BabaZula hrám na elektrický oud. Nedávno som vytvoril barytónový elektrický oud. Potreboval som taký zvuk a takú frekvenciu a to ma doviedlo nielen k nástroju. Zvuk vzniká v našom vnútri a cez telo sa dostáva von – pomocou hlasu, rúk, nôh, záleží od konkrétneho nástroja. Keď treba, použijeme efektové pedále, zosilňovače, čokoľvek, čo potrebujeme. Ale niektoré nástroje sa používajú veľmi dlho, napríklad oud je jeden z najstarších nástrojov. Pravdepodobne pochádza z Perzie a datuje sa do obdobia pred 6000 rokmi. Je predchodcom rodiny gitár a lutien. Keďže som gitarista, rád hrám na gitarách, ale aj nástrojoch, s ktorými som vyrastal. Sarod a rabab sú moje hlavné nástroje, ale v Baba Zula najviac používam oud.
Levent: Rád hovorím o histórii a príbehoch nástrojov. Hrám na drevených lyžiciach, ručne vyrobenom cimbale z Istanbulu a elektrických rytmoch. Baba Zula je taká komunita. Murat hrá na saze, Periklis z Grécka na oude, oba na elektrickom a spolu tak vytvárame zvuk Baba Zula.
Pred 15 rokmi ste mali na albume ženské speváčky, teraz hráte viac-menej čisto inštrumentálne. Čo sa odvtedy zmenilo?
Speváčky boli vždy hostkami na niekoľkých skladbách. Teraz sa cítime voľnejší a spojení s psychedelickým rockom 60. rokov, ktorý milujeme. Kapely ako Jimi Hendrix Experience, Can, Cream, Amon Düül… Ich skladby, najmä živé, boli dlhé kusy otvorené improvizácii, hráčskemu kumštu a chémii vo vnútri kapely. Pocit v kapele je veľmi dôležitý. Môžeme mať v budúcnosti hostí, môžu to byť speváčky alebo trombonisti, pianisti, ale hlavným jadrom psychedélie je silné trio alebo kvartet. Zastávame túto myšlienku kvartetu, cítime, že je to jednak pohodlnejšie a aj údernejšie. Je tak lepšie cítiť silu a hru kapely.
Nahrali ste aj album s Dirtmusic s dvomi chalanmi z Glitterbeat. Možno nie ako hosť, skôr je to akési trio, ale nikdy predtým ste nehrali spolu. Bol to teda veľký rozdiel hrať s nimi a so svojou kapelou Baba Zula?
Áno, Dirtmusic bola dobrá skúsenosť s pesničkármi, no Baba Zula je iná, viac psychedelická a cítime sa ako kapela.
Vydali ste deväť albumom. Pripravujete niečo špeciálne na ten desiaty?
Myslím, že áno. S tým posledným sme veľmi spokojní, od obalu po hudbu. Veľa kapiel robí buď iba inštrumentálky, alebo skladby s vokálmi, ale na tomto albume je to dobre vybalansované. Päť skladieb s vokálmi a päť inštrumentálok. Aj na dnešný playlist sme dali štyri skladby, no možno stihneme len tri, uvidíme (smiech), a dve z nich majú aj vokály.
Za hodinový hrací čas bežne kapely stihnú aj pätnásť skladieb, ale my sa bavíme, či stihneme štyri alebo len tri. (smiech) Tak toto je Baba Zula.
Dĺžka skladieb je podmienená najmä technickými parametrami nahrávok. Na 78 RPM nahrávkach skladby mohli mať tak tri minúty, na 45 RPM asi päť minút a na LP-čkach jedna strana mohla mať nejakých 18 minút. Takže skupiny začali hrať a nahrávať krátke skladby. Ale vo viacerých hudobných tradíciách, ako je západná klasická hudba či indická klasická hudba, hudba mohla pokračovať aj hodiny.
Áno, indická klasická hudba, možno nie dnes, ale v dávnejších obdobiach trvala aj dni. Dnes sa na koncerte hrá jedna skladba a mala by trvať tak hodinu alebo hodinu a pol. Takže vidíte, aké sú to limity. Niekedy som smutný, keď sa niektoré kapely musia tlačiť do viacerých skladieb na nahrávke, a tak zhusťujú svoje skladby. No a potom tu máme aj inú kompresiu, ako mp3 (smiech). Úplne tomu rozumiem a nie som proti, ale na koncertoch? To je iný prípad. Koncert musí byť sloboda, musíš ukázať seba samého.
Turecko malo vždy strategickú pozíciu v histórii medzi Áziou a Európou. Ako vidíte jeho pozíciu a situáciu teraz?
Murat: Je to zlé. Sme pod nadvládou diktátora. Príliš veľa krajín vedú diktátori alebo ľudia, ktorí sú úplne iní ako obyvatelia. A to by sa malo zmeniť. My máme svojím spôsobom šťastie, že sme s diktátorom začali skoro, už pred 15 rokmi, možno 25 rokov je v politike. A teraz sa to zmení. Mali sme voľby do miestnych úradov a oni stratili väčšinu veľkých miest. Cítime prichádzať akýsi závan zmeny. Chytili sme opäť svoju nádej. Samozrejme, je to ťažká cesta pre našu krajinu. Ostatné krajiny sa pozerajú aj na Grécko, možno by Periklis chcel o tom niečo povedať. Ale pozrite sa na USA, majú Trumpa, Francúzsko má Macrona, veľa ľudí diktátorského typu prišlo k moci. Myslím však, že zmeny prichádzajú. Aspoň tak to cítime po našich oblastných voľbách.
Periklis: Čokoľvek teraz poviem, bude to smutné. Osobne som veľmi sklamaný po voľbách v Grécku. Neznamená to, že som voličom bývalého premiéra. Nikdy nevolím konkrétnu stranu, hľadám rovnováhu. Po voľbách vidím mnohých Grékov, že sú sklamaní, pretože aj keď sa človek snaží spraviť to najlepšie, aj tak nie sú spokojní a očakávajú nejakého supermana, superhrdinu. Bývalý premiér niečo dokázal, niečo pokazil, ale priviedol Grécko na dobrú cestu. Ale teraz sa obyvatelia rozhodli, že na čelo posadia človeka z veľmi známej rodiny, jeho otec bol tiež kedysi premiérom. Sú pravica a veľa z nich je až extrémna pravica. Takže osobne si myslím, a nie som jediný, že Grécko to posunie o mnoho rokov dozadu a pravdepodobne opäť do krízy, do nového dlhu. Takže zmeny sa dejú a nie vždy k lepšiemu. Krajiny toho minulého premiéra vítali ako dobrú zmenu. Momentálne som šťastný, lebo žijem v Istanbule a vítam skôr tento ich závan zmeny.
Murat: Dozvedel som sa, že ste si zvolili za prezidenta ženu. To je pre svet dobrá vec. Pretože veľa lídrov je mužov a pozrite sa, kam to vedie. Potrebujeme aj túto zmenu, potrebujeme ženský dotyk v každej krajine podľa mňa. A myslím, že vy ste tí najšťastnejší, pretože ste si zvolili ženu. Uvidíme, čo to prinesie.
Periklis, rozprávaš po turecky?
Periklis: Trošku, učím sa. Podľa mňa hovorím veľmi málo, ale tuto kamoši ma chvália, že hovorím dobre.
Murat: Je hanblivý. (smiech)
Periklis: Nie je to po prvýkrát, čo som v Turecku, zvlášť v Istanbule. Takmer dvadsať rokov sem prichádzam a žijem a chodím späť do Grécka. Tentokrát sú to nepretržité štyri roky, čo žijem v Istanbule.
Čo okrem hudby radi robíte vo svojom voľnom čase?
Periklis: Relaxujeme. Napríklad sme hrali v Turecku, potom sme pricestovali sem, kde hráme a zajtra zas cestujeme domov. Oddýchneme si štyri či päť dní a opäť cestujeme na koncert. Takže oddych v tichu, doma, s našimi ženami a deťmi je pre nás veľmi dôležitý. Polovicu roka sme na cestách. Takže vo voľných dňoch som rád v posteli, doma, venujem čas mojej žene. Je to pre mňa vzácne.
Murat: Táto kapela je neustále na nekonečnom turné, len s malými prestávkami. Takže oddych je nesmierne cenený.
Levent: Aj ja som rád doma, so ženou a deťmi, hrám sa s nimi s hračkami. Nemám chuť na ďalšie koncerty, nechce sa mi socializovať, vidieť druhých ľudí. (smiech)
Murat: Niekedy ani nás! Veď sme toľko času spolu, ako by sme boli manželia. (smiech) Potrebujeme osobný priestor na svoje veci.
Levent: Niekedy sa lúčime: “Maj sa, nevolaj mi.” (smiech)
Ďakujem za rozhovor.
Autor: Martina Jarolínová Foto: Richard Lutzbauer
