Veľký čínsky tour, sa zdá byť veľmi šikovne vymyslenou kombináciou a to nie len z pohľadu marketingu, ale v prvom rade hudby. Prezentovanie nového albumu oboch bratislavských interpretov prilákalo množstvo skalných fanúšikov, ktorí chceli na vlastnej koži cítiť živú atmosféru koncertu, no len 1200 z nich, sa zmestilo do vypredaného klubu kde sa koncert konal.
Napätie v sále stúpa , no je vykúpené zjavom “novej“ Katarzie, ktorá na dúhových platformách, celá v bielom a s krátkym piškótovým zostrihom pôsobí ako dávna návšteva Čaboviec z vesmíru. Je to však veľmi príjemný fleshback pre všetkých po štyridsiatke. Katka spieva citlivo ako na albume, no omnoho intenzívnejšie a je naozaj radosť počúvať ju. Po chvíli je zjavné, že Agnostiku už stihlo napočúvať skoro celé publikum, nehovoriac o tom, že rádiové hity ako Michal, Milovať s hudbou či Kde sa slzy berú spieva celý “kotol“.
Katkin úsmev do publika prezrádza nadšenie, a možno aj dojatie. Je cítiť že hrá doma, že to miluje a že má dobre našliapnuté na ceste k tomu čo chce, nech je to čokoľvek. Mala som pocit, že na pódiu okrem celej kapely, ju počúvajú dokonca svetlá. Dokonale načasované konce, začiatky a takmer vynikajúcu dramaturgiu mne osobne nabúrala dosť nešťastne načasovaná Lolita, ale nevadí.
Katarzia môže byť so sebou spokojná. Predviedla veľmi silné, a pritom citlivé vystúpenie, ktorým presvedčila, že jej chvejúci sa “hlas“ tak súčasných textov Agnostiky, hovorí z duše nielen jej rovesníkov. Na záver si dovolím citovať status svojho kamoša muzikanta pridaný hneď po koncerte – „Včerajší koncert v podaní Katarzie ma úplne odrovnal… vynikajúci hudobníci, 42 zimomriaviek/minuta, skvelé live prevedenie štúdiových vecí – dostal som full package za ktorý som veľmi vďačný – odporúčam každému a ďakujem.“
Barmani si podmanili celé publikum
Ešte nestihli vyjsť ani na pódium a už si podmanili celé publikum. Žeby to malo niečo spoločné s Jurajom Podmanickým? Určite áno! Kapela od roku 2009, kedy na Rádiohlavách získala cenu „koncertná kapela roka“, prešla dlhú a ako sami priznávajú v niektorých rozhovoroch, aj kľukatú cestu slovenským, nie príliš mainstreamovým showbiznisom. Ak by sa spomínané ocenenie rozdávalo dodnes, čo faktom nie je, Billy Barman by si ju zaslúžili opäť.
Silné texty, hovoriace o našich životoch, potrebách, problémoch aj radostiach, zaručene fungujú. Vlastne všetko čo na koncerte hrali, všetky tie zapamätateľné refrény o slobode, o vreckách plných kameňov či panoptiku Bratislavy, reflektujúce aktuálny stav spoločnosti, celá sála spievala spolu s Jurajom. Mimochodom, nedalo sa nepostrehnúť, ako dobre sa chlapci cítia na pódiu a ako radi vidia pokope toľko fanúšikov – Šou jednoznačne chalani vedia urobiť. Obaja frontmani často spomínajú, že sa pri „výrobe“ piesní trápia a veľa toho vznikne na poslednú chvíľu, no zdá sa, že im to takýmto spôsobom jednoducho funguje. Ak takýto album vedia nahrať v režime last minute, počas svojich voľných dní a každý z nich má okrem toho inú prácu ako živobytie, “smekám klobouk.“ Veľký čínsky tour je naozaj skvelý výmysel.
Text: Zora Varcholová Foto: Veronika Selepková
