Na konte majú 5 radových albumov a jedno live-ko. V Bratislave boli už 5x (Uprising a MMC) a vždy s veľkým úspechom. Chalani z nemeckého Heidelbergu s francúzskymi koreňmi a španielskymi menami.
V hudbe spájajú ska, reggae, hip-hop, rap, punk a kopu iných. V textoch prebúdzajú mladú generáciu k aktivite, tolerancii, premýšľaniu, skutočnej slobode v rozhodovaní a prevzatí zodpovednosti. Momentálne 8-členná kapela prináša na pódiá obrovskú energiu a radosť, ale aj vážne témy. Na Pohode sme sa porozprávali s bratmi spevákmi – Carlitom a Mal Élevéom. Aj keď som od nich nečakala hviezdne maniere, prekvapili ma tým, akí sú veľmi milí, aký úprimný záujem prejavovali nielen o rozhovor, ale aj o Pohodu alebo sociálne projekty, o ktorých sme sa bavili. Chalani sú tak príjemne politicky angažovaní – žiadne extrémne názory, ale vedia, že ako obľúbená kapela majú na ľudí vplyv.
Sme hrdí, že vás môžeme privítať na Slovensku!
-
Sme šťastní, že tu môžeme znova byť. /Carlito
Ste tu po šiestykrát…
-
Ty vieš lepšie ako my… 🙂 /Carlito
Na Pohode ste prvýkrát. Ako sa vám páčia slovenskí fanúšikovia?
-
Sú úžasní! Koncerty tu patria naozaj k jedným z najlepších. Popri Česku, ktoré máme veľmi veľmi radi, myslím, že tie energie sú takmer rovnaké. /Carlito
Veď sme bratia…
-
Áno. Páčilo sa nám v Prahe. A naozaj sa tešíme na dnes večer, máme skvelý koncertný čas, bude večer, ľudia v párty nálade, plní energie, takže dúfam, že to bude super. /Carlito
Naša obľúbená otázka – čo hovoríte na slovenské dievčatá?
-
Noo, sú ako všade… /Mal Élevé
-
Nie, sú šialené! Raz sme boli na afterparty Uprisingu a bolo tam dievča, ktoré celý večer ľudí naokolo hrýzlo. Bolo to zaujímavé. A bolestivé. Ale zábavné. /Carlito
Ako sa vám páči Pohoda? Boli ste sa prejsť po areáli?
-
Áno, je veľmi pekný. Páči sa mi myšlienka festivalu. Videli sme tu taký veľký box s nápisom Refugees Welcome (Utečenci, vitajte). Obdivujem fakt, že ide o obrovský festival a vložili doňho politický obsah. Páčil sa mi workshop s Rómami, tá kapela, čo hrala na poludnie (Sendreiovci + Čercheňora + Žilinský komorný orchester (pozn. redakcie)). Myslím, že je to veľmi dôležité práve dnes, keď prechádza Európou vlna anticiganizmu. Skvelá myšlienka, ktorú som zažil v tejto forme prvýkrát. V Nemecku máme veľa politických festivalov, ktoré oslovujú angažovaných ľudí. No pre búranie bariér je tento festival dôležitý. /Mal Élevé
Čo plánujete po koncerte? Budete mať čas pozrieť si nejaké vystúpenia?
-
Dnes večer musíme odísť skoro, ale predtým chcem vidieť Ibeyi a Björk, ale z Björk sa nám podarí vidieť len začiatok show, lebo potom sa pripravujeme na náš koncert. Takto fungujeme na festivale vždy – pozrieme si, ktoré kapely chceme vidieť. Ale niekedy sa nepodarí ostať dlhšie po koncerte, ani dnes nebudeme robiť nejakú párty, ale zato sa snažíme užiť si celý deň. Aj tak za denného svetla vidíš festival lepšie. /Carlito
Vyberáte si, kde budete alebo nebudete hrať?
-
Určite áno! Sú festivaly, kde by sme nikdy nehrali. Máme na to viac dôvodov. Jednými z nich sú účinkujúci, ktorí tam hrajú. Napríklad ak ide o pravicové kapely, s nimi nehráme. Aby som bol úprimný, čo sa týka značiek, ktoré podporujú festival, tam už nie sme takí striktní, ako by sme chceli byť. Veľa festivalov sponzorujú nadnárodné spoločnosti, ako veľkí výrobcovia nápojov, ktorých nemáme radi, ale už sa tomu nedá vyhnúť. Kvôli značke sme napríklad zrušili účasť na jednom nemeckom festivale, ktorý sponzorovala firma na výrobu zbraní. Tak to nepodporujeme. /Mal Élevé
Pred mesiacom ste vydali 6. album Irie Révoltés. Prečo ste zvolili rovnaký názov, ako má kapela?
-
Je to veľmi jednoduché. Asi v polovici produkcie sme sa rozhodli, že chceme mať na obale albumu logo, ktoré pozostáva z písmen I a R (písmená ukazuje na mojej ruke, kde mám hennou nakreslené ich logo, čo si na konci rozhovoru aj fotí). Navrch sme dali názov kapely a zrazu sa nám to zdalo prepchaté, ak by sme tam dali ešte nejaký iný názov. Tak navrchu ostal len názov kapely a zároveň názov albumu, ktorý si môžete ako nálepku odlepiť z albumu a potom tam ostane už len logo na mikine. /Carlito
V októbri ste ohlásili turné k novému albumu. Sú tieto letné festivaly tiež jeho súčasťou?
-
Áno. Je to začiatok veľkého turné. Dnes zahráme aj nové veci, máme na hranie dlhý čas (1,5 hodiny (pozn. redakcie)). /Mal Élevé
Ako sa rozhodujete, či bude pesnička v nemčine alebo francúzštine?
-
Hmmm, v skutočnosti sa rozhodujeme až v procese tvorby skladby. Neurčujeme si to dopredu. Nemáme koncept, že tento album bude mať túto časť po nemecky a túto po francúzsky. Píšeme song a tak nejako to prirodzene cítime. Niekedy, keď reflektujeme na konkrétnu tému, týkajúcu sa Nemecka, ako pesnička Jetzt ist Schluss, ktorá je o vzrastajúcom rasistickom hnutí, zvolíme nemčinu, aby nám cieľová skupina lepšie rozumela. /Mal Élevé
Vaša hudba je väčšinou veselá, ale hovoríte o serióznych veciach. Nútite mladých ľudí rozmýšľať, oslobodzovať samých seba, rozhodovať sa za seba. Spievate o politike, sociálnych problémoch, práci či Afrike… Dobrým príkladom je nová skladba Jetzt.
-
Áno. Podľa nás je dôležité tieto dve veci kombinovať. Politické a spoločensko-kritické texty a hudba, ktorá má energiu. Nemusí byť vždy pozitívna. Vkladáme energiu do hudby, do spôsobu, akým spievame a do vystúpení, aby sme zasiahli ľudí emocionálne. Aby otvorili svoje mysle, aby zachytili našu pointu. Aby začali rozmýšľať inak a zmenili svoj vlastný život. Aby sa dokonca pripojili k nejakému projektu či vytvorili svoj vlastný. /Carlito
Myslím, že to vám ide dobre. Čo si myslíte o súčasných európskych témach – Grécko a imigranti? Verím, že táto téma sa vás dotýka, váš otec je Francúz, bývate v Nemecku…
-
Jasné, že sa nás to týka. Myslím, že je to strašne nebezpečné, čo sa teraz deje. V prvom rade sa ukazuje, že ekonomický systém nefunguje tak, ako by mal. No riešením je vždy niekoho vykopnúť a nájsť vinníka. Teraz je to vina Grékov. Keď ich vykopneme, prídu na rad ďalší a ďalší. Mali by skôr zmeniť koncept. To isté je to s imigráciou. Vytvorili paniku, a pritom o nič nejde, ak príde niekoľko utečencov. Krajiny susediace s regiónmi, kde sú konflikty, prijímajú stovky tisíc utečencov bez toho, aby sme tu o tom vôbec vedeli. A pritom sú to naozaj chudobné krajiny. Do Nemecka má prísť nejakých 10 či 20 tisíc ľudí a to nie je žiadne veľké číslo. Extrémne pravicové strany si túto problematiku vezmú za svoju, ľudia veľmi nepremýšľajú, len sú vystrašení. Strany tak naháňajú hlasy voličov a to je veľmi nebezpečné. Dúfajme, že konštruktívni ľudia budú mocnejší a presvedčia ľudí, ktorí nevedia, o čo ide. /Mal Élevé
Tu je to asi rovnako… Ste zapojení do viacerých sociálnych projektov, čo sa mi páči. Ja sama podporujem africký sirotinec.
-
To je skvelé. A kde? /Carlito
V Ghane.
-
Ghanu som navštívil! Áno, máme kopu projektov, do ktorých sme zapojení. Je ich toľko, že nemôžeme vymenovať všetky. Je to napríklad Viva con agua (http://www.vivaconagua.co.uk/), snažia sa postarať o pitnú vodu na svete, hlavne na africkom kontinente. Peniaze zbierajú podobným spôsobom ako my, s radostným prístupom, pozitívnou energiou. Ďalej robíme veľa vecí v Nemecku – organizáciu Rollis für Afrika (http://www.rollis-fuer-afrika.de/) založil môj brat, zabezpečujú kolieskové kreslá hlavne pre Senegal v západnej Afrike. Kampaň Make Some Noise (http://makesomenoise.blogsport.eu/) bojuje proti homofóbii a sexizmu v hudbe. Založil ju opäť môj brat a snažíme sa zúčastňovať na festivaloch. Nejde o nejaký projekt zvonka, ide o to, aby samotná scéna a umelci zmenili tieto veci. A prečo podporujeme všetky tieto projekty? Je dôležité nielen spievať a rozprávať, ale aj konať, byť aktívny. A tiež byť príkladom pre ľudí, ktorí môžu zmeniť svet. Buďte aktívni! /Carlito
Tak to je vzácne, skvelá práca, chalani. Ďakujeme za rozhovor a tešíme sa na koncert!
-
My ďakujeme veľmi pekne a užite si show.
Chalani si pýtajú kontakt na môj projekt CINORG Ghana (https://www.facebook.com/pages/CINORG-Ghana/124911397618130), ktorý chcú podporiť a na Sendreiovcov, s ktorými chcú spolupracovať. Ako píšu na svojom webe: Navždy antifašisti. Navždy antirasisti. Navždy proti zlu a za dobro. Bez kompromisov. A ja dodávam: milí, ľudskí, srdeční a skvelé vzory.
Koncert očakávania nesklamal, naopak, veľmi sa na Pohodu hodil. Hudba a odkaz Irie Révoltés sa tak dostane opäť k širšiemu a otvorenému pohodovému publiku. Nerada kritizujem rozhodnutia Miška Kaščáka, no Irie Révoltés si rozhodne zaslúžili väčší stan ako Nay tanečný dom. Publikum spolu s kapelou vytvorilo obrovskú dávku pozitívnej energie a protifašistická vlajka a zdvihnuté všetky ľavé päste vyvolávali zimomriavky. Zahrali songy z nového albumu, aj všetky obľúbené staršie pecky. A pri záverečnej Explosion nastala v Nayi skutočná explózia tancujúcich a spievajúcich fanúšikov.
Celý report z Pohody vám prinesieme zajtra…..
Autor: Martina Jarolínová
