World Music Festival Bratislava má za sebou tretí ročník, no predchádzal mu napríklad festival World Music from Slovakia, takže má na kultúrnej scéne svoje stabilné miesto a spokojných fanúšikov.
Každý ročník ponúka veľa sprievodného programu počas štyroch dní, ako sú showcaseové koncerty, workshopy, drumcircle a dva krásne galavečery.
Západná Afrika na Slovensku
Oba galavečery pre mňa osobne boli výnimočné. V piatok vystúpili Ghančania a ja mám roky ku Ghane blízko, pomáhame tu v sirotinci. A ako veľký fanúšik balkánskej dychovky a Bobana Markovića som sa tešila na sobotný koncert jeho syna Marka.
Piatkový večer otvárala slovenská etno-jazzová skupina Bashavel, ktorá vznikla spojením dvoch trií PaCoRa a Nothing but Swing. Súčasťou oboch je Róbert Ragan a tak dokopy tvoria kvinteto. Práve Ragan však na festivale dnes večer pre zranenie prsta chýbal a program nacvičil Peťo Korman. Klávesy, cimbal, husle, kontrabas a bicie zahrali skladby ako Kúdele a Po Vajanského nábreží zo svojho albumu Hoorhay, za ktorý získali minuloročné Rádiohlavy v kategórii najlepší jazzový album. “Aj keď sme sa pokúšali o world music,” smeje sa Stano Palúch.
Narodil sa v Nemecku, rodičia pochádzajú z Južnej Ameriky a Blízkeho východu. Zamiloval sa do flamenca a tak sa presťahoval do Španielska. Hrá ho však neortodoxne a mieša ho s blízkovýchodnými melódiami. Amir-John Haddad si priviedol temperamentného basáka Héctora Telliniho a tvorivého perkusionistu Miguela Hiroshiho. El Amir strieda hru na gitaru, mandolínu, buzuki aj oud. Horúcimi rytmami nás sprevádza na ceste od Kolumbie cez Andalúziu cez Palestínu až do Iraku a Iránu. Rozpráva príbehy o vzniku tejto hudby a ako sa dostala z bagdadského kalifátu až do Cordóby.
Po prestávke sa ocitáme v Afrike. Na scénu prišiel King Ayisoba, pastier kráv, ktorý z mestečka Bolgatanga na severe Ghany na hranici s Burkina Faso odišiel do hlavného mesta Akkra na juhu a odtiaľ si získal srdcia milovníkov africkej hudby a world music po celom svete. Hrá na nástroj kologo, dvojstrunovú lutnu z tekvice calabash a kozej kože. Náš severoghanský sirotinec sídli v meste Tamale, ktoré nie je vzdialené od Bolgatangy, ale na území Ghany žije až 46 rôznych etník s vlastnými jazykmi a odlišnou kultúrou. Čo ale spoznávam, je bubon lunga, na ktorý sa hrá zakrivenou paličkou a tradičné oblečenie, aké používajú Dagombovia z Tamale. Na pódiu zaujme aj tanečník a spevák, ktorý je neustále v pohybe a na sebe má odev z kožušiny, konských vlasov a zrejme aj umelých vlákien. Každý z hudobníkov má na sebe niečo tradičné a niečo moderné. Ghančania okamžite premenia sálu v Bratislave na festival v Afrike. Zo začiatku sme možno aj trochu zhypnotizovaní ich dlhými skladbami, pohybom na pódiu a magickou atmosférou. Neskôr sa publikum roztancuje, pretože King Ayisoba vyzve ľudí, že keď budú sedieť, sadne si aj on. Zahrá skladbu Wicked Leaders aj I Want To See You, My Father. Pred poslednou skladbou požiada o ticho a aby sme len počúvali a netancovali. Ide zrejme o modlitbu, hudobníci sa počas nej pozerajú do neba. Tancuje aj moderátor Potkan a teší sa z tejto esencie, základu všetkej hudby.
Balkánske hop čip
Sobotný galavečer otvára mladý talent z Izraela no s arabskými koreňmi Adam Ben Ezra. Prišiel so svojou one man show. Multiinštrumentalista samouk si vystačí s kontrabasom, klávesmi, flautou, perkusiami a svojím hlasom, ktoré spája pomocou loopu s citom do skladieb. Vďaka irackým, ománskym a tureckým koreňom vyrastal na arabskej hudbe a na svojom kontrabase sa naučil imitovať oud. Precítené pomalé melódie sa striedajú s energickými rytmickými pasážami a Adam zapája aj divákov.
Druhými v poradí sú manželia Ross Daly a Kelly Thoma. Daly je pôvodom Ír, ale svoj život zasvätil krétskej hudbe a krétskej lýre. Inovoval ju a spojil s indickým sarangi. Počas koncertu, kde predstavili nový album Lunar, sme videli rôzne druhy lýr, aj hybrid tarhu – spojenie tureckého tamburu a čínskeho er-hu. Kelly sa narodila v prístave Pireus pri Aténach a vyzerá ako grécka bohyňa. Naučila sa od Rossa hrať na krétsku lýru možno ako prvá žena, pretože nevedela, že tradične na Kréte na ňu hrajú len muži. Obaja hudobníci si hudbu užívajú, rozprávajú nám svojimi nástrojmi lyrické príbehy v dialógu. Nástroje menia aj počas jednotlivých skladieb, ktoré sú veľmi rozsiahle. Každý rok u seba doma pre záujemcov organizujú workshop hry na lýru.
Vrchol večera patrí mladým Srbom a ich dychovke. Marka Markovića a jeho otca Bobana veľmi dobre poznáme aj na Slovensku. Marko hráva s otcom od puberty, no minulý rok prišiel čas, aby sa mladý od otca osamostatnil a vyjadril svoj názor na balkánsku dychovku vo vlastnom orchestri Marko Marković Brass Band. A veruže vyjadril! Keby mi niekto povedal, že balkan brass ide ešte oživiť, neverím mu. Takže som poriadne prekvapená, čo dokáže Marko s notoricky známymi hitmi ako Ederlezi, Bubamara, Mesecina, Ringe Ringe Raja či Caje Sukarije. Trochu džezu, trochu beatboxu a improvizácie a riadna dávka energie, to je mladá generácia balkánskeho brass bandu! Som nadšená a nie som sama. Publikum sa nechalo strhnúť energickou náladou a na konci tancujú už skoro všetci. Kapela pridáva ešte jednu skladbu a moderátor Potkan nás vyzýva, aby sme pretancovali do Véčka na afterparty.
World Music Festival Bratislava 2018 sa vydaril perfektne. Organizátori skvelo namiešali všehochuť z world music. To je to, čo máme na nej radi – rôznorodosť, inšpirácie, iné kultúry. Zdá sa, že tento rok mali úspech silné príbehy a mix kultúr a etník. Raz darmo, keď sa v hudobníkovi miešajú korene z rôznych kútov sveta, world music je preňho to pravé.
Autor a foto: Martina Jarolínová