World Music festival 2017 vyvrcholil galavečerom so zahraničnými hosťami

 

Na galavečer boli pozvaní hudobníci zo štyroch krajín, ktorí nás však previedli hudbou z oveľa širšieho sveta. Koncert tak skutočne potešil fanúšikov world music. Tí sa na vystúpenia tak tešili, že už pred 19. hodinou, kedy sa večer presne začal, bola sála plná divákov.

 

Ako prvé sa predstavilo poľské duo Karolina Cicha & Bart Pałyga. Nadaní hudobníci vystriedali niekoľko nástrojov z rôznych kútov sveta. Bart mal na starosti strunové a sláčikové nástroje, predstavil však aj slovenskú fujarku a úchvatný alikvótny spev.  Karolina obsluhovala každou končatinou niektoré z perkusií, klávesy či akordeón a predviedla rôzne štýly spevu. Každú pesničku uviedla príbehom o jej histórii, jazyku, téme a porozprávala aj o menšine, ktorá ju stvorila. Počuli sme piesne v deviatich jazykoch. Okrem rodnej poľštiny sme počuli rómčinu, bieloruštinu, ukrajinčinu, jidiš, dialekt z Litvy, veľký priestor dostali tatárske piesne. Karolina nám priblížila históriu tohto národa v Poľsku, najmä dve jeho skupiny. Na rad prišlo aj esperanto, umelý jazyk, vytvorený v Poľsku, aby sa predišlo vojnám. Pesničky boli o láske, slobode, lúčení sa so zosnulým, vzťahoch ženy so svojou mamou a svokrou, pričom Bart prezradil, že téma je vysoko aktuálna, keďže sa Karolina pred dvomi týždňami vydala. Od organizátorov dostala aj svadobný darček.

 

Duo Renaud GARCIA-FONS (F)  & Derya TÜRKAN (TUR) spájajú nielen dva národy a dva nástroje – kontrabas a kemenche, trojstrunové husličky z Turecka. Vo svojej hudbe miešajú aj rôzne štýly, Orient s Latinskou Amerikou, prifarbujú bossa novu či flamenco, primiešavajú africkú náladu. Opäť sme zažili cestu okolo sveta. Tentokrát bez vokálov a k dvom nástrojom znel aj jemný rytmický podklad. Talentovaní hudobníci zožali od publika naozaj obrovské ovácie.

 

Večer uzatvárala bulharská skupina Oratnitza. Na Slovensku sa predstavili po tretíkrát a nikdy nezabudnú zdôrazniť, že prvá krajina, kde hrali okrem Bulharska, bolo Slovensko. Štyria chalani si priviedli aj dve úžasné vokalistky Diyanu a Asyu, s ktorými ich piesne zneli ešte “bulharskejšie” (na Pohode 2016 boli ešte len vo štvorici). Oratnitza oblieka tradičné bulharské motívy do moderného tanečného šatu. Svoj štýl nazývajú ethnobass. Obrovskú energiu vystúpeniu dodávajú dve didgeridoo (hrá na ne Horhe) a perkusionista Buny hrajúci na bulharský bubon tupan a cajon. Spieva Popa a občas aj Hristiyan, ktorý inak ovláda kaval, horskú pastiersku koncovku z Balkánu.

 

 

Hudba Oratnitze je tanečná a tak počas koncertu spontánne vstávajú diváci a tancujú na voľných plochách. Popa necháva divákov tlieskať a spievať. Nepotešíme ho, keď sa spýta, či aspoň niečo rozumieme a časť publika zakričí, že nič nikto nerozumie. Myslím, že aspoň Čurni oči či Dojdi dojdi je nám úplne jasné. V skladbe Želka sa predvedie neomylný a ultrarýchly Hristiyan vo svojom rapovom parte. Na konci koncertu nenechajú diváci ani dohovoriť moderátora Vladimíra Potkana Potančoka a Oratnitza musí pridávať ešte dve skladby. Priestor dostávajú dievčatá.

 

 

Komu je tanca a hudby málo, večer pokračuje ešte v KC Dunaj Kubánskou nocou. Za sebou máme ďalší, veľmi vydarený ročník World Music festivalu Bratislava. Prináša nám na Slovensko svetovú, ale aj našu etno hudbu, ktorú neúnavne predstavuje aj vo svete. Prajeme veľa síl a inšpirácie!

 

Foto a text: Martina Jarolínová