Posledný aprílový víkend sme mohli zažiť 2. ročník medzinárodného showcase festivalu a hudobnej konferencie. Víkend plný objavovania novej hudby sa začal piatok večer švédskou indie popovou kapelou Melby, ktorí nás svojim príjemným autentickým popom naladili na nasledujúce dni.
Na Radio_Fm Stage zatiaľ hrali mladučkí Market od susedov z Česka, ktorým by som dopriala ešte pár rokov a až potom pustila na stage. Možno im ale nevyšiel práve iba tento koncert.
V podzemí Underground Stage hral známy avantgardný gitarista Ondrej Zajac, ktorého koncerty vždy prekvapia novými experimentami zvukov, vrstiev, ozvien, slučiek, ambientov, atď. Inak to nebolo ani tentokrát a mnohí gitaristi si určite pri ňom prišli na svoje. Je obdivuhodné kam až dokáže zájsť a ako sám hovorí, necháva sa unášať a každý koncert je jedinečný a originálny.
Počas tohto koncertu sa odohrávali dva koncerty: talianska divožienka Giungla v Kabinet Stage a tajný koncert Sofar. Elektro-popovú Giunglu som stihla až na konci, ale jej set musel byť perfektný od začiatku do konca. Podmanivý vokál a žena hrajúca dobre na gitare predznamenáva kvalitnú hudbu. Na Sofare som natrafila akurát na unplugged verziu skupiny Samo Hošek. Tohto mladého pána poznám od jeho začiatkov a stále mu viac a viac fandím. Jeho autorské skladby doplnené o mužský a ženský vokál mi pripomínal závan súčasnej anglickej hudby; pop a rap s elektronikou. Vokály mu robí Juraj Líška z Fallgrapu, čo je predzvesť kvality.
Neskôr sa predstavila jednom z najväčších pódií Klub Cverna a svojou muzikalitou nás všetkých strhol.
Na Radio_Fm Stage sa vždy objavili kapely, ktoré dokázali strhnúť svojou nespútanou energiou. Tak to bolo aj pri holandskej kapele Kuenta, ktorá pozostávala najmä z perkusií a dvoch hlavných spevákov: muža a ženy. Ja som prvých pár minút iba stála v nemom úžase. Roztancovali nás svojou tradičnou hudbou ostrova Curacao a nenechali nikoho z nás suchým.
Sobota začínala opäť ako minulý rok konferenciou. Zaujímavosťou boli dva workshopy a to „Ako spraviť festival za 60 minút“ Pohoda teamu a manažérsky workshop pod vedením Petra Jennera, objaviteľa a prvého manažéra Pink Floyd. Rozoberali sa témy ako duševné zdravie umelcov a ľudí v kreatívnom priemysle, enviromentálne otázky a aj hudobné PR.
Večer začal koncertom pod holým nebom Ostrov hudby. Zatiaľ sa pripravovalo kyjevské duo Ptakh_Jung & VJ Reinish v Kabinet Stage, ktorí nás pohltili zmesou klasickej hudby, elektroniky, post-rocku a ambientu. V Klube Cverna sa nám predstavilo rakúske zasnené duo Molly, ktorí nás post-rockovým zvukom preniesli do 80-tych rokov. Zaujala ma aj poľská kapela Trupa Trupa so svojim psychadelickým rockom a dôvtipnými textami.
Zároveň mala koncert Katarzia a Pjoni, kde treba uznať, že sa neustále zlepšuje a pohrávanie sa s experimentovaním je veľmi sympatické. Španielska elektronická divožienka MounQup bola pre mňa veľkým prekvapením a inšpiráciou. Elektroniku spája s looperom a jazzom, čím vytvára neprebádané koláže. Všimla som si, že bolo celkom príjemné sledovať väčšie zastúpenie žien umelkýň, či už ako vokalistiek, producentiek a samotných sólových umelkýň.
Festival ako prvý priniesol cashless službu, čo výrazne zrýchlilo čas pri bare. Odchádzala som domov opäť z veľkou inšpiráciou a novou hudbou, ktorú nemôžem prestať počúvať. Bolo viac ako zrejmé zlepšenie od minulého roka, kedy sa konal prvý ročník. Verím, že sa to bude iba zlepšovať a prajem organizátorom, aby neprestali bojovať, lebo festival tohto typu tu treba ako soľ.
- Text: Magdaléna Bachratá
- Foto: Richard Lutzbauer
