V Bratislave sa čoskoro predstaví horehronský viachlasný spev v podaní speváckej skupiny Trnki, ktorá bude účinkovať v rámci reprezentatívneho večera WORLD MUSIC NIELEN ZO SLOVENSKA. 13. apríla v Ateliéri Babylon. V nasledujúcom rozhovore nám o tomto slovenskom unikáte povie viac členka ženskej speváckej skupiny Trnki, Dajana Margetová, rodáčka zo Šumiaca.
Presne 28. januára tohto roku sa horehronský viachlasný spev zapísal do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Tento spev, pochádzajúci spod Kráľovej Hole, si v sebe nesie kus histórie. Aké sú korene tohto spevu, čo tvorí jeho podstatu?
Podstatu spievania tvoria tri hlavné elementy. Prvým je východný obrad v cirkvi. V liturgii východného obradu nie je organ, ani žiadny iný sprievodný hudobný nástroj, čo znamenalo, že ľudia si sami vytvárali bohatú harmonickú škálu spevov, viachlas. Tieto zvyky sa pretavili aj do svetskej kultúry. Napríklad zaujímavosťou svadobného sprievodu na Šumiaci (horehronská obec) bolo, že ženy idúce v sprievode spievali svoje piesne, za nimi kráčali muži, ktorí spievali svoje pesničky a na záver ešte kráčala muzika, ktorá si tiež hrala svoje. Teda tri kontrastné zvukové zložky sa nezávisle od seba prelínali počas celého svadobného sprievodu. Tento element neznie vôbec chaoticky, ale naopak, vytvára veľmi silnú charakteristickú atmosféru.
Druhým dôležitým faktorom sú prírodné podmienky, v ktorých sa tieto obce nachádzajú. Horské strmé masívy, lesy, dlhé doliny. Ľudia boli kedysi s prírodou v každodennom styku a od toho sa aj značne vyvíjala kultúra. Tu vznikal rozličný repertoár – spevy pri letných prácach na poli (trávnice), pri práci v hore. Práve tieto spevy patria medzi najzaujímavejšiu dominantu, pretože sa prirodzene rodili v priestore s dobrou prírodnou akustikou, s dlhým dozvukom a niekoľkonásobnou ozvenou. K tejto kultúre patria aj charakteristické siahodlhé hlasové pokriky, ktoré slúžili ako signálne dorozumievanie sa na diaľku.
Tretím faktorom je nátura ľudí žijúcich v drsných, studených a neúrodných podmienkach pod Kráľovou Hoľou. Táto drsnosť a priebojnosť sa tiež svojim spôsobom premieta do kultúry spievania. Tu platí taká základná životná charakteristika: Život je tu tvrdý, ale krásny. Alebo naopak?
Charakteristickým pre horehronský spev je, že takmer vždy začína predspevák, ku ktorému sa pripojí zbor. Zaujímalo by ma, koľko spevákov/čok musí byť v zbore, aby sa to ešte dalo nazvať horehronským spevom? Je to vôbec nejako ohraničené?
Je to veľmi individuálne a závisí to ako od spevného materiálu, tak aj od interpretov. Skupinové spevy sa väčšinou pohybujú v rozmedzí troch až štyroch hlasov, čo samozrejme neznamená, že spievať nemôžu aj väčšie skupiny deliace sa na jednotlivé hlasy. Každý jednotlivec totiž môže dať do spevu svoju predstavu. Samozrejme, horehronský viachlas je prítomný aj v speve pre dva hlasy. Na hornom Horehroní má svoju tradíciu. Dvaja speváci, pokiaľ majú dobré hlasové predispozície, či hudobné schopnosti, majú na jednej strane väčšiu slobodu tvorivosti. Na strane druhej musia byť schopní vyplniť dôležité miesta v skladbe, aby poslucháč mal pocit úplnosti.
V horehronskom speve môžeme nájsť aj prvky spontánnosti.
Áno. V skupinovom speve vždy začínal jeden predspevák, ktorý predspevoval aj každú ďalšiu slohu. Ostatní členovia sa pridávali veľmi individuálne, podľa pocitu a ďalej už zvučali ako jeden dýchajúci organizmus. Celkovo boli takéto lúčne/hôrne spevy veľmi voľné a neohraničené. Vo väčších skupinách viachlas taktiež neznie vždy počas celej piesne. Niekedy sa všetky hlasy spoja do unisona (jednohlasu), a vzápätí sa zvuk znova rozvetvuje do 3-4 hlasu. Počas skladby sa hlasy rôzne striedajú, pretínajú, vytvárajú rôzne odtiene a sfarbenia.
Čím je horehronský viachlasný spev ešte výnimočný?
V šumiackych spevoch vznikal veľmi charakteristický interval takpovediac neutrálnej tercie, teda niečo medzi základným intervalom malej (molovej) a veľkej (durovej) tercie. Tercia jemne vychýlená, zaobalená do inej frekvencie ako je ucho bežne zvyknuté. Touto špecialitou sa vyznačovali niektorí speváci, ktorí interpretovali vrchný hlas počas viachlasného spievania. A keď už hovoríme o intervalových súzvukoch, v šumiackom viachlasnom speve bolo typické, že napríklad v molových pesničkách sa na niektorých miestach spievali tercie durové, najmä na konci.
Ako skupina Trnki postupuje pri interpretácii horehronského spevu?
Väčšina členiek je buď priamo žijúcich na Horehroní, alebo sú odtiaľ rodáčky. Takže ten tradičný kód je v krvi značne primiešaný (smiech). Trnki sa snažia zachytiť čo najvernejšiu podobu viachlasného spievania. Za svoju povinnú jazdu vždy považujú vypočuť si historické nahrávky archaických spevov a na základe toho vytvárať znejúcu podobizeň. Trnkovská interpretácia však nie je iba čistá kópia. Je hlboko inšpirovaná a zasiahnutá pôvodnými spevmi, no je aj doplnená svedectvami tých členiek, ktoré starosvetské spevy ešte počas života bežne zažívali, alebo zažívajú. Samozrejme, interpretácia Trniek je otvorená aj určitým improvizáciám, nápadom, novému ovzdušiu, súčasnej živosti, ktorá ide tak akosi v súlade s tým pôvodným, ktoré sa pod nízkotatranskými hrebeňmi zrodilo.
Naživo si túto unikátnu spevácku skupinu môžete vypočuť v Bratislave 13. apríla. Spolu so speváckym triom Evridika z Bulharska, moravskou speváčkou Jitkou Šuranskou, Pacora Triom a legendárnou skupinou FonóZenekar z Maďarska sa predstavia v programe, ktorý sústredil rozmanité podoby ľudovej hudby.
WorldMusic nielen zo Slovenska 4. 2016, Ateliér Babylon, Kolárska 3, Bratislava, 19:00 vstupné Ticketportal : 8 €, na mieste: 10 €
Viac o pripravovanej akcii na www.shiraz.sk
Zdroj: TS / Jarka Vlčková /Autor: CarmenVirágová