Na trenčianskom letisku v piatok ráno vládlo opäť horúce počasie. Ale večer malo byť všetko inak. Dovtedy sme však zažili vydarený festivalový deň a my si ho chceme taký uchovať v pamäti.
Doobedie patrilo diskusiám, divadlu, tancu, literatúre či detskému programu. Pri príležitosti nedožitých šesťdesiatin sa spomínalo na Juraja Kušnierika. Počas diskusie Danglár namaľoval jeho portrét a Michal Kaščák ju zakončil slovami: “Ďuro tu je… musí tu s nami byť navždy.”
Hudobný program na Orange stage otvorila Tamara Kramar so svojou pokojnou hudbou, ktorá je aj vďaka skvelej angličtine na svetovej úrovni. Predviedla sa aj na svojej gitare.
Program Plantasia bol vytvorený pre minuloročné vítanie slnka a je to album Morta Garsona z roku 1976. Ten skomponoval hudbu určenú pre izbové rastliny a my sme si ju mohli vychutnať na slnkom zaliatom Kofola stagei.
V tom istom čase sa otváral aj hlavný Urpiner stage s dramaturgiou, na ktorú sme v tomto slote zvyknutí. Trenčianska chasa rozbalila úžasnú folklórnu show a videli sme všetko, čo k nej patrí. Tanečníkov, spevákov, hudobníkov, etudy, vystupovali aj detskí členovia súboru. V súbore svojho času začínal aj Michal Kaščák a vystúpil s nimi s hrou na husle. “Čo ten chlap ešte nedokáže?” čudoval sa kamarát a ja som sa len pousmiala, pretože som aj o tomto Mišovom talente vedela.
Ako ďalšiu sme si vybrali novú českú hudbu P/\ST v SLSP aréne. Síce mi ju niekoľkí kamaráti odporúčali, ale primárne vyhral dostupný tieň. Rozložili sme si piknikovú deku a oddali sa rytmom temného alternatívneho rapu. Musím povedať, že chvíľu sa mi to nedarilo v tomto časovom slote spracovať a tento štýl by sa mi hodil niekde do druhej hodiny nočnej. Na slnečné popoludnie to pôsobilo príliš depresívne a ťaživo. Našťastie sme však ostali a po čase som sa do toho dostala a ocenila geniálne rýmy a majstrovský flow. Na pódiu hrali aj živí hudobníci. “Toto je sen,” rozplýval sa raper Dan a verím mu to, keďže rozpohyboval celý dav. Rozhodne sa na ich tvorbu pozriem.
Na hlavnom stagei sa chystá môj headliner (a to som ešte nevedela, že väčší už ani nebude), ukrajinská folk-rock-elektro kapela Go_A. Michal Kaščák ich privítal, že sú na Pohode druhýkrát a keď čoskoro prídu po tretíkrát, bude už Ukrajina slobodná. Okrem slovenčiny a angličtiny použil za veľkých ovácií aj ukrajinčinu. V publiku stojím vedľa detí z Boroďanky a užívam si to o to viac. Bola som zvedavá, ako si Go_A poradí s mega stageom. Dva roky dozadu totiž vytvorili v Nay tanečnom dome takú atmosféru, ktorú radím k top 3, čo som za štvrťstoročie na Pohode zažila.
Stage majú takmer prázdny, okrem štyroch členov kapely tu vidíme len ukrajinskú vlajku. Speváčka Kateryna ako vždy magneticky púta na seba pozornosť, i keď má vedľa seba sympatických kolegov. Neustále sa prihovára publiku a dvakrát sa zabudne a rozpráva po ukrajinsky. Príde mi to veľmi sympatické, že sa cíti ako doma. Vystúpenie odpálili bangerom Shum, ale energia nepoľavila do konca, práve naopak. Kateryna nás necháva tlieskať, mávať rukami, skákať a spievať v ukrajinčine, i keď text nie je nepodobný slovenčine. Jej vyhlásenie “russia is a terrorist state” vyvolá súhlasné ovácie.
Kto už na koncerte Go_A bol, vie, čo sa na záver chystá. Ukrajinská mágia. V publiku vytvoríme kruhy pochytaním sa za ruky a točíme sa do rytmu Shumu. Vznikne úžasná atmosféra spojenia, jednoty a radosti. Speváčka nás vyzýva, aby sme si ju uchovali a ani netuší, ako skoro ju využijeme. Spravia si záverečné spomienkové foto a video, pri ktorom na jej Slava Ukrajini! hlasno odpovedáme Herojam slava! ako jeden. V publiku nechýba Kubova legendárna čierna vlajka s prečiarknutým Z, ktorú si pamätá aj Kateryna.
Na Orange stagei vystupuje Donny Benét. Austrálsky úkaz už patrí neodškriepiteľne do pohoďáckej rodiny. Kto ho vidí prvýkrát, zabudne od úžasu zavrieť ústa. Doteraz neviem, ako veľmi svoju hudbu myslí vážne a do akej miery je to recesia. Jazzová retro show so saxofónom v príjemnom tanečnom tempe sa hodí k lenivému horúcemu podvečeru. Je značne dusno a na juhozápade sa formujú tmavomodré mračná.
Stihnem vybehnúť ešte k Bazzookas busu na obligátnu dávku holandskej ska energie, ale neviem sa úplne uvoľniť, keďže kalkulujem, čo pred búrkou robiť. Vypočujem si ešte druhú polovicu Pražského výběru a v pláne mám v Nay tanečnom dome senegalský Ndox Électrique.
Ten už na rad nepríde, organizátori ohlasujú blížiaci sa búrkový systém a prerušenie programu do odvolania. Celý areál sa na to chystá, ale na to, čo prišlo pred pol deviatou večer na letisko, sa pripraviť nedalo. Išlo o jav downburst, ktorý sa nedá predpovedať ani v letectve. Vietor dosiahol 26 m/s, pričom stavby mali kapacitu do rýchlosti 35 m/s.
Stan Arény Slovenskej sporiteľne poryv vetra roztrhol o 20:27. Vzápätí bol evakuovaný aj Nay tanečný dom. Stage aj firmy, čo ich stavajú, patria k najlepším v Európe. Konštrukcie nestavajú miestni dobrovoľníci, ale odborníci z firmy. Festivalové stavby prechádzajú revíziou dvoch nezávislých kontrolných expertných ústavov. Bilancia nešťastia je 29 ošetrených zranených, z tohto jedna žena so zlomeninou bedrového kĺbu bola klasifikovaná ako stredne ťažko zranená. Na živote nebol ohrozený nikto. Festival sa predčasne ukončil, pretože škody v celom areáli boli značné a nebolo možné zaručiť stabilitu všetkých stavieb. Majiteľ firmy, ktorej patrí stan SLSP arény, priletel z Dánska a je pripravený spolupracovať na začatom vyšetrovaní a analýze príčiny.
Všetky záchranné zložky ocenili riešenie organizácie, rozhodnutia organizátorov a správanie ľudí, čo pomohlo minimalizovať následky. Zdvihla sa vlna solidarity medzi návštevníkmi, aj zo strany obyvateľov mesta a susediacich obcí, mesta samotného, ľudia kupujú lístky na ročník 2025, kapely sa vzdávajú honorárov, Pohodu podporujú ostatné festivaly a včera sa konal na bratislavskej lodi Pink Whale koncert s výťažkom na podporu Pohody. Skvelo to zvládli policajti, hasiči a záchranári, lekári, nemocnice… Otázka počasia v období prebiehajúcej klimatickej zmeny sa týka outdoorových podujatí a Pohoda sa aktívne zúčastňuje konferencií a workshopov na túto tému. Bezpečnosť sa hodnotí aj pri udeľovaní ocenenia EFA a Pohoda právom získala titul Best medium-sized European festival.
S dojatím a hrdosťou sledujem, čo všetko Pohoda promptne zabezpečuje, od plynulej dopravy ľudí cez zásobu jedla po vrátenie zálohovaných pohárov. Mám rada týchto machrov a s ťažkým srdcom sa mi pozerá na ich starosti a bolesť v ročníku, ktorý mal byť najlepší a výzvou mali byť skôr horúčavy. Želáme skoré uzdravenie zraneným. Stojíme pri Pohode a vidíme sa znova v roku 2025 na trenčianskom letisku!
Autor: Martina Jarolínová
Foto: Richard Lutzbauer