Na Dub club stagei sa slovenskému publiku po prvýkrát predstavila talentovaná len 21-ročná talianska speváčka so senegalskými koreňmi Awa Fall aka Sista Awa. Keď sme s ňou pre Bombing robili rozhovor, prišiel sa jej pokloniť aj o tri generácie starší Johnny Osbourne. Awa má krásny silný hlas, zmysluplné vyspelé texty a vystupuje od svojich šestnástich.
Vitaj na Slovensku na festivale Uprising. Ako sa ti tu páči?
Je to pre nás šťastie, je to tu veľmi pekné a cítime tú letnú atmosféru. Uprising festival je miesto, kde treba byť. Ak máte radi reggae atmosféru, je to miesto, kde chcete byť, bez pochyby.
Snívala si už ako malé dieťa, že budeš žiť takýto život? Mala si aj nejaký plán B, alebo si vždy vedela, že budeš hudobníčka – bola hudba vždy na prvom mieste?
Určite na prvom mieste. Narodila som sa do muzikantskej rodiny – moja teta je je hudobníčka a ona ma zoznámila s hudbou. Pre Sista Awa neexistuje plán B. Keď som mala 8 rokov, začala som hrať na klavír. A keď som mala 14, objavila som svoj hlas a od toho momentu som v podstate neprestala koncertovať. Takže teraz už siedmy rok pracujem pre hudbu a pre ľudí.
Začala si v mladom veku, ale tvoje témy sú veľmi múdre, môžeš nimi ovplyvňovať a robiť revolúciu. Je podľa teba dôležité vzdelávať ľudí prostredníctvom tvojej hudby?
Áno. Myslím si, že hudba je ten najsilnejší spôsob, ako sa dostať k ľuďom, učiť ich a sprostredkovať im vedomosti a poznanie. Hudobníci hrajú veľmi dôležitú úlohu v spoločnosti. Máme zodpovednosť, máme šancu učiť ľudí o rôznych veciach, posúvať im nejaké posolstvá, poznatky. Skrátka, umenie žiť.
Kto tvorí tvoje publikum?
Moja hudba je pre všetkých ľudí, čiernych, mladých, bielych, starých, nikoho nediskriminujem. Je to hlavne pre revolucionárov.
Čo bol ten moment, keď si si uvedomila, že toto je fakt niečo, že máš v hudbe vplyv?
Tento rok som mala veľa možností cestovať po Európe, volali mi aj ľudia z Ázie, z Kanady a z celej Európy, vtedy som si uvedomila, že žijem svoj sen a som za to veľmi vďačná. Musím povedať, že je to dar, naozajstný dar.
Pochádzaš z Talianska, ale máš korene v Senegale. Čo máš rada na týchto dvoch kultúrach?
Práve spojenie týchto dvoch kultúr. Pamätám si môjho otca a mamu, ako spolu varili africko-talianske jedlá. Ťažko sa to opisuje, to jednoducho musíš zažiť. Tradície týchto dvoch kultúr sa spájajú najmä v jedle a v tom je aj duša a srdce.
Takže máš rada pestré spojenia kultúr, štýlov, hudby, života?
Áno, som súčasťou tejto generácie afrotalianov, takže ja som za miešanie kultúr a miešanie národov.
Ako vidíš súčasnú situáciu ohľadom migrácie a vzostupu pravicových strán?
Situácia v týchto dňoch je veľmi smutná. Človek nemôže byť nelegálny. Prečo nemôžeme žiť v jednote? Ľudia to nevedia pochopiť. Ale možno jedného dňa práve vďaka hudbe pochopia túto jednoduchú vec. Láska. Jednoducho láska.
Čo inšpiruje a ovplyvňuje teba v hudbe?
Inšpirácia prichádza od ľudí, z vecí, ktoré sa mi v živote stali. Všimla som si, že čím viac trpím, tým viac píšem. Preto mám rada blues, soul, reggae, “čiernu hudbu” vo všeobecnosti. Mám rada Ninu Simone, Billie Holiday, Ettu James, všetky tieto silné ženy, ktoré bojovali prostredníctvom hudby. Bojovali proti sexismu a diskriminácii.
Ako tvoríš hudbu?
Keď mi je smutno, sedím pred pianom a začnem si spievať, píšem si a vymýšľam melódie a tak dávam priestor mojej duši, vyjadrujem moje pocity.
Máš rada cestovanie ako súčasť svojej práce?
Áno, mám to rada, pretože mi to dáva možnosť rýchlejšie dospieť. Vidím samu seba v rôznych situáciách s novými ľuďmi v cudzej krajine… preto milujem cestovanie.
Čo rada robíš vo voľnom čase?
Rada som so svojím mužom. 🙂 Mám 21 rokov a snažím sa žiť, ako najlepšie viem. Snažím sa svoju energiu dávať najmä láske, tak ako aj spievam vo svojich skladbách. My máme tú silu a šancu zmeniť tento svet, a preto chcem všetku svoju energiu vložiť do lásky.
Hráš radšej v kluboch, alebo vonku na festivaloch?
Ja milujem hrať všade a hocikedy. Ak je tam mikrofón, tak budem hrať. Podelím sa o atmosféru, pre mňa je to dovolenka. Rada hrám v malých kluboch rovnako ako na veľkých festivalových pódiách.
Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor a uži si svoje publikum a koncert!
Ďakujem, s radosťou!
Autor: Martina Jarolínová
Foto: Veronika Selepková
