Pohoda v Trenčíne pokračovala druhým dňom. Piatok bol plný zážitkov a skvelej hudby. Skoro poobede otvárala pódium obrovská smršť energie. Pravdupovediac, o tomto čase som zvyknutá skôr na posedávanie na ploche pred hlavným pódiom za zvukov jemne plynúcich melódií.
Tentokrát sme na pódiu privítali srdečných Poliakov Rebel Babel spolu s orchestrom Textilanka. Charizmatický frontman Luc okamžite postavil na nohy sediace publikum a rozpohyboval a rozospieval dav. Na pódiu bolo spolu 25 hudobníkov, ale Luc nás zapojil do orchestra všetkých. Mali ambíciu priniesť dobrú energiu, spojenie a lásku a to sa im podarilo. Navyše bol veľmi vtipný a tak nám vyčaril na unavených tvárach úsmev takmer okamžite. Spievali poľsky aj anglicky a nemohli chýbať ani zodve slovenské pesničky – Neďaleko od Trenčína a Vysoký jalovec.
Napriek tomu, že šlo o veľkú zábavu, Luc neopomenul ani dôležité témy ako udržiavanie dialógu, lásku a spoluprácu a ekológiu, ochranu prírody. Dokonca keď našiel cigaretový ohorok, zdvihol ho a hľadal kôš – pretože na Pohode je všetko krásne. Po celý čas oceňoval svojich hudobníkov a pozdravil aj Jana Feata, spoluzakladateľa Rebel Babel. Ku koncu sme si tú pozitívnu energiu dokázali až fyzicky vychutnať. Divák je bežne zvyknutý energiu a ovácie posielať smerom na pódium, ale tentokrát nám ju poslal aj orchester z pódia – a naozaj išlo o silnú vlnu.
Keďže jedna členka kapely Tshegue nedostala ako imigrantka víza na Slovensko, dnes v ich čase (20.00 NAY tanečný dom) sa táto smršť energie v podobe Rebel Babel a Textilanky zopakuje. Nenechajte si ju ujsť!
Popoludnie ste si mohli spestriť už tradičným programom v NAY tanečnom dome – Flitre v rytme Laca Cmoreja. Tentoraz dokonca robil dohadzovača, keď pri choreografii na Simerik od Tarkana, kde znie zvuk bozku, vyzýval na jeho praktizovanie. 🙂
Zároveň však boli zaujímavé aj programy na iných stageoch – Midi Lidi či Mitch & Mitch. Ja som si dala aj masáž, ktorá festivalovému návštevníkovi príde jedine vhod. Na malom pódiu Dr. Stan vystúpili so standupom komici zo Silných rečí. Ľudia stáli až vonku.
S vyše polhodinovým meškaním zrejme pre nejaké technické problémy začali svoje vystúpenie El Gusto. Ono sa to možno nezdá, pretože u nás ich pozná málokto. Ale ich príbeh je veľmi silný. Aj show sa začala slovami, že tento festival je jediné miesto na svete, kde sa môžu postaviť na jedno pódium Židia a moslimovia. Členovia kapely boli historickými okolnosťami oddelení od seba už v 60-tych rokoch a až po 45 rokoch sa znovu spojili. Dokonca ani teraz sa nemôžu stretávať, pretože im navzájom neudelia víza. Vidia sa tak len na festivaloch v krajinách, ako je tá naša. Dnes už majú pôvodní členovia vyše 80 a 90 rokov a ich príbeh je dojímavý. Vychovávajú ďalšiu generáciu hudobníkov v tradičnom štýle Chaabi. Ten pochádza z Andalúzie, ale hráva sa po celom svete, aj v Izraeli, Alžírsku, inšpiroval sa arabskými vplyvmi. Sledovať starých pánov, ako im pri potlesku žiaria oči ako satisfakcia za dlhé obdobie, kedy im politika odtrhla zo života to najdôležitejšie, je veľmi silný zážitok.
Celý deň visela nad letiskom hrozba búrky, ale mali sme veľké šťastie. Prišiel len pomerne mierny dážď, ani vietor to nepreháňal, takže sme ostali pekne v pohode a bezpečí. Dážď nahnal ľudí do SLSP arény, kde začala vystupovať jemná nórska speváčka Aurora. I keď bez dažďa by tu zrejme taký nátresk nemala, divákom sa zapáčila a tlieskali jej. Bola naozaj dojatá a veľmi sympaticky ďakovala so slzami v očiach. Želala nám, aby sme niekedy v živote zažili toľkú lásku, akú ona dostáva teraz od nás. Dojatie ju neopúšťalo po celý koncert a verím, že o zážitok mala postarané aj ona.
Divácky úspešné koncerty predviedli aj Briti Jamie Cullum, Jessie Ware, Libanončanka Yasmine Hamdan a Ifriqiyyaa Électrique – spojenie elektronickej a africkej hudby z Francúzska a Tuniska. Počas dňa pravidelne poskakoval a pohupoval sa aj Bazzookas autobus a je to vždy veľká zábava pozorovať natlačený autobus plný hudobníkov a fanúšikov. (Prečítajte si rozhovor s členmi Bazzookas.)
Výnimočný bol aj koncert slovenskej skupiny Noisecut so speváčkou Norou Ibsenovou z Fallgrappu. Po vyše šiestich rokoch od ukončenia činnosti zostavili túto show, prizvali ďalších hudobníkov a veľmi decentne a dôstojne v spomienke na zosnulú speváčku Bety odohrali úspešný koncert. Možno je to začiatok niečoho nového, nechajme sa prekvapiť. (Rozhovor nájdete tu.)
Na Urpiner stagei bavila ľudí speváčka St. Vincent v excentrickom outfite. Aj ona publiku odovzdala posolstvo o tom, že i keď sa svet v poslednom čase zbláznil, je skvelé, že tu môžeme byť.
O polnoci zaplnilo do posledného miestečka nielen hľadisko Orange stageu, ale aj priľahlé priestranstvo americké reggae zoskupenie SOJA. Okrem speváka Jacoba sa zapájali aj ostatní členovia s krásnymi hlasmi. Vystúpenie, trvajúce skoro dve hodiny, bolo plné radostnej energie a opäť aj posolstva a výzvy na lepší svet. (Exkluzívny rozhovor nájdete tu.) Časť divákov odišla na legendárne Pussy Riot, ktoré sa v Rusku postavili Putinovmu režimu.
Tak si poriadne a hlavne v bezpečí užite posledný deň Pohody 2018.
PS: Pre zdravotné problémy vám nemôžme priniesť piatkový fotoreport z našej dielne, tak aspoň posúvame link na fotogalériu od našich kamarátov z Interezu, ktoré odfotil Jaro Novák: https://www.interez.sk/druhy-den-pohody-s-jednym-zrusenym-koncertom-a-vecernym-dazdom-po-varovaniach-pred-burkou-prisiel-jamie-cullum-ci-pussy-riot/