Perfektne namixovaný lineup, úžasná atmosféra, zimomriavky z vystúpení, aj blesky. To všetko sme mohli zažiť na 12. ročníku Uprisingu. Festival je plný sily, má vyšperkovaný areál a každým rokom organizátori dopĺňajú ďalšie vylepšenia. Pohodové reggae, temperamentné ska, zábava a výbuchy energie, novinky, legendy a oslavy výročí, to všetko čakalo na návštevníkov Zlatých Pieskov posledný augustový víkend.
Otvorený areál pokrstili pop-upovým vystúpením hudobníci z Akustiky, aby ich vystriedala na hlavnom pódiu kapela N3O. Pohodové uvedomelé reggae skvelo dopĺňalo teplé slnečné počasie, ktoré sme si vychutnávali po celé dva víkendové dni. N3O predstavili nový album V pohybe.
Na vedľajších pódiách sa rozbehli prednášky, workshopy a vystúpenia DJov. Slovenský a český set pokračoval v piatok popoludní na hlavnom i Budiš stagei. Ten bol krásne vyzdobený tromi kosoštvorcovými obrazovkami. Program na ňom otvorila kapela Konekshan s novou speváčkou Dominikou. Zapadla sem úplne skvelo, má krásnu angličtinu aj hlas. Predstavili skladbu Lepší borec, kde radia, ako sa správať k ženám. Zazneli aj covery od Selah Sue alebo Kelis – Trick Me.
Perfektný koncert so skvelou atmosférou priniesli z Česka United Flavour. Španielka Carmen roztancovala hlavné pódium, na pódiu vystúpili hostia a úderné a energické vystúpenie tak potešilo divákov, že kapela dala prídavok. Českú štafetu prevzalo slniečko MessenJah. S piatimi hudobníkmi z HomeBwoyRasta Band jeho koncert znel parádne, neustále komunikoval s publikom a priniesol jednoznačne pozitívny vibe.
Úsmev od ucha k uchu z predchádzajúceho koncertu sa mi mení na slzy dojatia a padnutú sánku. Na hlavnom stagei totiž vystupuje veľká legenda Third World z Kingstonu. Reggae ambasádori sú na scéne nepretržite 45 rokov. Výborný zvuk podčiarkuje ich krásne sóla a páni vo svojich 60-tich a 70-tich rokoch behajú po pódiu ako dvadsiatnici, dokonca vidíme niekoľko vysokých roznožiek! Na rad prídu aj ghanské bubny. Slovenských fanúšikov Third World potešili aj známou peckou Now That We Found Love a na konci rozcítili Marleyho skladbou Redemption Song hranou na kontrabase.
Upokojiť sa mohli ľudia na éterickej Britke Hollie Cook. Ako dcéra bubeníka Sex Pistols a speváčky skupiny Culture Club mala po kom zdediť svoj talent. “Beautiful people, beautiful energy, I like it here,” chválila Hollie uprisingové publikum.
Na hlavnom stagei sa medzitým chystali miláčikovia Uprisingu a headliner večera, francúzska kapela Dub Inc. Odpálili nenormálnu show plnú energie. Komlan i Bouchkour majú hypnotizujúce hlasy, ktoré tak milujeme a svojím vystúpením rozdávajú pozitívnu náladu. Striedajú známe aj nové skladby (Murderer, Rude Boy a novinka Dans Ta Ville), ľuďom na úteku venujú Better Run. Po celý čas ďakujú naplnenému publiku, ktoré na konci tradične rozdeľujú na polovicu a robia mini battle. “Bratislava is on faya!” idú si ľudia vykričať hrdlá a je to obrovská sila.
Na Budiš stagei sa koná jeden z najoriginálnejších koncertov Uprisingu vôbec. Newyorská acapella s koreňmi na Jamajke Naturally 7 predvádza kompletnú hudbu – len svojimi hlasmi! Sú neuveriteľní, ich “nástroje” znejú úžasne, ako živé. Navyše do toho imitujú pohybom, akoby na ne naozaj hrali. Kto nedovidí na pódium, netuší, že ide o acapellu. Sú spolu dvadsať rokov a krásne im to ladí. Zaspievali si aj gospelovú Rivers of Babylon.
Najdiskutovanejším vystúpením bola nepochybne Ms. Lauryn Hill. Jej show vo mne vyvoláva rozpačité pocity. Prvú polhodinu necháva hrať DJku Reborn a jej set nie je ničím výnimočný. Potom konečne vystúpi aj samotná diva. Je hypermoderne oblečená, vyzerá krásne, no potom mi mrzne úsmev. Po celý čas vyzerá zle naladená, nervózna, zadýchaná, zdá sa, že má problém so zvukom, no podľa našich informácií tomu tak nebolo. Všetci si ju pamätáme zo skupiny Fugees, no zrejme jej tento fakt nie je po vôli. Svoje sólové skladby aj pár skladieb od Fugees obliekla do koncertného šatu a stratili na údernosti. Pani Lauryn má prekrásny hlas, na pódiu má skvelé vokalistky, ktoré sú oázou pokoja a profesionality na pódiu. Chýbala mi u nej akási nežnosť, ktorú mávala a show mala nevyužitý potenciál. Avšak v publiku boli ľudia, ktorí by prisahali, že Lauryn Hill je bohyňa.
Program na hlavnom pódiu uzatvárajú tancovačkou stálice londýnskeho drum’n’bassu Chase & Status spoločne s ich dvorným MC Rage.
Horúce sobotné popoludnie začalo skvelým vystúpením Kata a jeho Prago Union. Kato stále dokazuje, že je lyrický génius. Jeho slovné hračky je radosť počúvať. Prekvapením Uprisingu boli pre mňa Lucille Crew z Tel Avivu. Priniesli dobrú atmosféru, džezové poňatie rôznych žánrov – blues, reggae, orientálne rytmy, hip-hop, funk. Postupne pritiahli svoje publikum, všetci sme spotení vrátane rappera a speváčky, ktorá vie, čo je dobré a ovieva sa vejárom.
Shashamane, príjemné roots reggae z Poľska zaplnilo pódium dvanástimi hudobníkmi. Tri vokalistky sú oblečené v afrických šatách a niekoľkokrát sa musím ubezpečovať, že na pódiu nie sú Jamajčania, ale naši stredoeurópski susedia.
O najväčšie vizuálne prekvapenie sa postarala jamajská legenda Eek A Mouse. Rozhodol sa obliecť do detvianskeho kroja a bolo to neuveriteľne čarovné. Jeho vystúpenie malo šibalskú iskru, ľudia sa bavili na jeho jazykolamových riekankách aj želaní “Merry Christmas and a Happy New Year!”
Festival Uprising nie je len o hudbe, je to uvedomelý festival a reaguje na aktuálne témy. Tento rok sme sa pridali k die-in protestu organizácie Extinction Rebellion a na minútu stvárnili vyhynutie organizmov.
Na festivale sme opäť privítali krásnu jemnú nigérijskú speváčku Nneku. Vystúpila zahalená v plášti s kapucňou, bez make-upu, aby neskôr ukázala svoje prirodzené vlasy, jednoduché biele tričko a nenápadné čierne nohavice. Divák sa tak mohol sústrediť na jej magnetický hlas, jemný aj silný a emócie, ktoré sa jej zrkadlia v tvári. Nneka hrala aj na gitaru či cajón a nechala publikum unášať sa na vlnách jej hudby.
Nastal čas na môj najočakávanejší koncert. Návštevníci Uprisingu si veľmi obľúbili kapelu Irie Révoltés dvoch nemeckých bratov s francúzskymi koreňmi. So slovenským publikom sa táto kapela rozlúčila na Uprisingu 2017. Po dvoch rokoch prišiel “na miesto činu” Mal Élevé, mladší z bratov Charlemoineovcov. Priniesol si päť skvelých hudobníkov a sekundovala mu jeho MC Bu Ki. Show odpálil svojou skladbou Non. Pri druhej skladbe Roots Reggae Ska skočil do publika medzi ľudí, vytvoril taký moshpit, že si kúdol prachu nesadol do konca koncertu a oznámil: “Toto je tá energia, ktorú potrebujem.” Publiku nebolo viac treba, spievalo, skákalo a pogovalo sa osošesť.
Vo viacerých skladbách sa Mal Élevé prihováral publiku a šíril osvetu o témach, ktorým sa venuje. Napríklad v naliehavej skladbe Mittelmeer hovorí o neľudských zákonoch, kedy nemôžu záchranári pomôcť ľuďom na úteku, plávajúcim v Stredozemnom mori. Jamais Fatigué je veselá skladba, ktorá predstavuje Mal Élevého projekt v Senegale, Rollis für Afrika. Vo videoklipe so širokým úsmevom spievajú imobilní ľudia, že nie sú nikdy unavení. Diváci vrelo reagujú na skladby od pôvodných Irie Révoltés ako Rebelles či Fäuste Hoch a vrcholom večera sa stáva skladba Antifaschist. Začína zapálením svetlíc na pódiu a objavuje sa vlajka Antifaschistische Aktion, po celý čas vyvoláva zimomriavky, ľudia skandujú a Mal Élevé ju zakončuje crowdsurfingom. Mal Élevého show bola nekonečným výbuchom energie, máme vykričané hlasivky, pľúca a oči plné prachu. “To čo bolo toto?” pýta sa fanúšik po koncerte. A my sme sa to isté opýtali priamo speváka a aktivistu. Rozhovor pre Bombing prinášame tu.
Festival však nenecháva návštevníka vydýchnuť a vpáli mu do cesty ďalšiu pecku. Inak ako srdcovou záležitosťou nemožno nazvať spojenie dvoch najlepších kapiel, čo doma máme. Ska kapela Polemic oslavuje 30 rokov, reggaečkoví Medial Banana sú tu presne 10 rokov. Priestor pred hlavným pódiom je narvaný do posledného miestečka a takejto náloži je festival priúzky. Úžasná showka sa skladá zo skladieb Polemicu aj Medial Banana a hudobníci oboch skupín sa skvele dopĺňajú. Pesničky dostávajú nový šmrnc a očakávanú spoločnú skladbu Staré časy spievajú všetci spolu s hudobníkmi. Srdečná a živá show je jednoznačne vrcholom sobotného večera.
Na Budiši vystúpilo kultové americké hiphopové duo Smif N Wessun vo výbornom spojení s pražskou kapelou Champion Sound. “Za všetko, čo máte, ďakujte mame, otcovi a bohovi,” odkazujú rapperi. Pre krátku búrku je na pol hodiny pozastavená produkcia. Na hlavnom stagei sa zhruba s hodinovým oneskorením predstaví ďalšia skvelá jamajská žijúca legenda. Horace Andy s iskrou v oku a energiou nepatričnou k jeho veku predstavil v príjemnom rasta roots reggae sete so závanom starých čias na Jamajke. Ten bol okorenený energickou basou a bicími, ktoré dodávali skladbám moderný ráz. Výborný mix starého a nového. “Žite svoj život,” odkazuje starý pán. “Som vďačný, že tu môžem byť.” Aj keď sa počas koncertu blýskalo, búrka si nedovolila narušiť Horacov koncert. A naozaj, po jeho skončení sa rozpršalo a silná búrka ukončila festival predčasne a znemožnila tak koncert Elephant Mana. Hádam ho čoskoro uvidíme.
Ďakujeme organizátorom za skvelý festival a prajeme šťastné vykročenie do trinásteho ročníka!
Autor: Martina Jarolínová Foto: Richard Lutzbauer