BOMBING

“Musíš zostať pozitívny, keď chceš spraviť zmenu.” Rozhovor s Irie Révoltés

Uprising 2017 / Foto: Tomáš Ormandy

S bratmi Carlitom a Mal Élevém Charlemoineovcami z Irie Révoltés sme sa stretli na Uprisingu 2017, ešte pred ich vystúpením. Samozrejme, zvedaví sme boli najmä na ich ukončenie kariéry. Ale zronených a smútiacich hudobníkov sme sa nedočkali. Naopak, nabili nás opäť pozitívnou energiou.

Prevalcovali ma hneď na začiatku, keď ma Carlito s radosťou privítal s tým, že si ma pamätá (stretli sme sa na Pohode 2015 pri rozhovore pre Bombing) a začal otázky klásť on.

Ahoj, ako sa máš?

Parádne!

Ako bolo včera (na festivale)?

Super, oslavujeme 10. výročie. Som tu každý rok.

Jasné, vždy ťa vidíme, keď sme tu. 🙂

Ale ako sa máte vy?

Fajn. Samozrejme, dobre. Krásne počasie, milí ľudia, super jedlo, dobrá káva… všetko je dobré.

Ste teraz ešte pred vašou show. Ako sa cítite?

Je to ako vždy, keď prídeme na Uprising, sme tu štvrtýkrát – trikrát to bolo vonku a raz vnútri na zimnom vydaní. Sme veľmi radi, že tu môžeme byť. Lineup je ako vždy šialený, úžasný, organizátori opäť predviedli kus dobrej roboty. Veľmi sa tešíme. A je to 10. výročie, takže sme šťastní, že môžeme priniesť energickú show dnes večer na pódium.

Tešíme sa na to!

Dúfam, že nie si unavená!

Nikdy som nevidela kapelu tak zodpovedne pripravovať svoj koniec. Ako ste dospeli k tomu rozhodnutiu?

Samozrejme, neprišlo to náhodou, ani zo dňa na deň. Bol to proces. Myslím, že všetko v živote jedného dňa skončí. A my sme chceli mať v rukách rozhodnutie, kedy skončíme. Niekedy kapely skončia zle, rozhádané. My máme teraz dobrú energiu medzi nami, s ľuďmi. Jasné, je to smutné, ale je to život. A ten pokračuje ďalej.

To je dobrý nápad, skončiť na vrchole.

Áno, skončíme ako kamaráti. Je to 18 rokov a nikdy sme nemali prestávku. 18 rokov nonstop. Teraz máme toto rozlúčkové turné, prídeme do Prahy a Viedne, bohužiaľ, nie do Bratislavy, nebolo to možné. Ale veľmi dúfame, že Bratislavčanov a Slovákov uvidíme, že to nie je pre vás ďaleko. Pokračujeme v hudbe. Ja (Carlito) mám sólový projekt, ktorý je skoro dokončený a vychádza budúci rok a Mal Élevé takisto začal… sme muzikanti. Musíme robiť hudbu.

Ako sa teda cítite? Je to aj smutné, ako ste povedali, aj vznikajú nové veci…

Aby sme boli úprimní, tento rok si ešte viac užívame festivaly, pretože to nie je ako každý rok, že na budúci rok prídeme znova. Naisto vieme, že je to poslednýkrát, kedy hráme napríklad na Uprisingu. Cítime, že ideme na pódium s iným nastavením mysle. Dávame dokonca viac energie ako kedy predtým. A viac si to užívame.

To najlepšie naposledy. Povedali Irie Révoltés všetko, čo mali povedať?

Nie. Veď v týchto časoch máte aj tu veľa problémov s, povedzme, nazi smerovaním, takisto v Nemecku aj všade vo svete, sú ťažké časy. Máme misiu motivovať ľudí, zmeniť spoločnosť našu či celosvetovú. Nedosiahli sme to, čo by sme boli veľmi radi dosiahli, no nikdy to nekončí. Nemôžeš dosiahnuť, povedzme, raj na zemi. Ale zmenili sme veľa myslí, motivovali sme veľa ľudí, sme šťastní a vďační za to. Ale stále je tu veľa čo robiť. To musíme priznať.

Aké sú vaše ďalšie plány? Niečo ste už načrtli…

Áno, dúfam, že prídem (Carlito) na Uprising so svojím novým sólo projektom. Mal Élevé tiež robí svoje nové veci, každý pokračuje či už v hudbe alebo iných projektoch. Lebo nie je to len o hudbe, je to o všetkom, o odovzdávaní posolstva ľuďom, a tu je viac rôznych ciest. Takže myslím, že všetci z nás budú pokračovať svojím vlastným spôsobom.

Predpokladám, že budete pokračovať vo vašej charite.

Samozrejme, to je jasné. Je to dôležité. Budeme pokračovať v projektoch, možno pridáme nejaké nové. Teraz bude možno čas a energia na niečo nové, jeden nikdy nevie.

Máte dosť energie na ďalšie projekty?

Áno! Máme jej viac ako dosť. Sme plní energie. Uvidíš dnes večer! Sme radi, že vieme vyvinúť ešte viac energickosti ako predtým. Sme veľmi šťastní, že ideme na toto turné v októbri a novembri, pretože budeme mať ešte viac času. Na festivale máme 70 minút, lebo sú tu ďalšie kapely, ktoré chcú hrať. A na našom turné budeme mať 2 – 2,5 hodiny na užívanie si svojho publika a robenie viac spontánnych vecí. No a nahrávam nový album, začal som 16. novembra, som úplne v tom ponorený, už je to skoro dokončené a tak som s kopou energie na to pripravený.

Som naozaj zvedavá! Ako si užívate IRIEvoir tour?

Už sa tešíme na jesenné klubové koncerty. No a doterajšie festivaly sú úžasné, pretože si to užívame naposledy, dávame viac energie, od ľudí dostávame viac energie. Tešíme sa na ďalšie a aj ten posledný koncert. Jasné, znie to smutne, ale je to tak.

Ten úplne posledný bude v Mannheime…

Áno, 26. decembra. Bude to tá najšialenejšia show, akú sme kedy urobili. Očakávame, že príde veľmi veľa ľudí, možno 11 500. To je že čože?! Budeme plakať ako malí. Garantujem, že tentokrát budeme naozaj plakať.

To si viem predstaviť. Chalani, odkedy sme sa naposledy rozprávali, máme tu vlnu nacizmu, fašizmu, rasizmu, utečeneckú krízu, Brexit a podobne. Čo robiť? Čo by sme mali urobiť?

Fú, to je ťažké. Nikdy tu totiž nie je len jedno jediné riešenie. Jedna vec je, ako to robíme my, hudbou. Ďalší to robia inak – učia ľudí a predávajú im posolstvá, mladšej generácii. Možno ešte teraz nerozhodujú, lebo sú na to príliš mladí, ale príde budúcnosť a oni môžu vytvoriť tlak aj na starších ľudí. Preto si myslím, že je to veľmi dôležité. Ďalej treba byť kreatívny a mať odvahu vyskúšať nové veci a ukázať, že sú tu možné alternatívy. Ľudia nemôžu rozmýšľať len jedným smerom alebo že len táto jedna cesta je správna. Môžeme im ukázať aj inú cestu. Treba zostať pozitívny. Vidíte to aj na našej hudbe. Témy a texty, ktoré máme, sú ťažké a zložité, niečo, na čom nám naozaj záleží, čo chceme povedať, a hudba je naopak pozitívna, dodáva energiu. Pretože vo svete sa deje veľa negatívneho “shitu”, v určitom ohľade sa to ešte zhoršuje, ale na druhej strane niečo iné sa zlepšuje. Jednoducho musíš zostať pozitívny, keď chceš spraviť zmenu. Všímaj si negatívne veci, ale snaž sa nájsť niekde pozitívnu energiu, napríklad s kamarátmi. Potom budeš mať dosť energie a kreativity na zmenu negatívnych vecí. A to je veľmi dôležité. A samozrejme, začni od seba, to je vždy prvý krok. Nie sme dokonalí. Nikto nie je. Nepredstierajme to.

Môžeme dúfať, že jedného dňa sa Irie Révoltés vrátia?

Dúfať môžete. 🙂 Nádej nikdy neumiera. Ale rozmýšľali sme: urobíme pauzu? Alebo je to koniec? Hovorili sme si, že keď spravíme pauzu, nebudeme vedieť, či budeme chcieť niekedy pokračovať. Ľudia potom čakajú, členovia kapely čakajú, takže je úprimnejšie povedať, že to nechávame tak. To je koniec. Nie je tam žiadne späť. Vieš, je to ako v živote. Je dobré mať staré spomienky, ale nikdy sa nedrž ničoho z minulosti. Budúcnosť je to, čo príde. Keď sa Irie Révoltés skončili, tak sa skončili. A niečo nové príde. My sme taký typ ľudí – pamätáme si každýkrát, čo si tu bola ty, zapamätal som si celým svojím srdcom ľudí, ktorých som videl sa tu potiť, ale nie som nostalgický. Teším sa na dnešnú show. Byť tu a teraz je veľmi dôležité pre život. Môžeš sa báť budúcnosti, tvrdiť, že minulosť bola lepšia, ale nie – toto je tá sekunda, v ktorej teraz a tu žijeme. Zajtrajšok ani včerajšok neexistuje. Teraz budeme hrať tu…

Viete, že ste veľmi múdri, chalani?

Nevieme. 😀 Hádam nie.

Ale áno. Tak vidím, že sa môžeme tešiť na vašu žiarivú budúcnosť. Veľmi sa teším na večer a ďakujem za rozhovor. Nech sa vám darí.

Ďakujem (zaznelo po slovensky). Dúfam, že si užiješ show.

Určite! Vďaka.

Verím, že Irie Révoltés si naplno užili ich skvelý koncert, pretože zahanbiť sa nenechali ani slovenskí fanúšikovia. Pripravili si pre nich prekvapenie, keď ich symbol, biele uteráky, lietali vzduchom od prvej sekundy, ako vyšli na pódium.

Autor: Martina Jarolínová
Foto: Tomáš Ormandy

 

Exit mobile version