Veľmi príjemná sobota privítala pohodových návštevníkov skvelým počasím a ponúkla pestrý program na každom z pódií.
Ráno na festivale začalo dlhočiznými radmi pred WC, sprchami, kávou a treskou. 🙂 To keby ste chceli vedieť, čo človek na naštartovanie naozaj potrebuje. Urpiner otvorili Solamente naturali spolu s divadlom Teatro Posonii, aby nás preniesli do baroka. Tradičné bábky a svetská hudba zo zborníka bola skvelou alternatívou k otváracej klasickej hudbe na Pohode. Pohodenník stvoril hviezdu tohtoročnej Pohody, keď napísal o budúcej neveste, ktorá sa na svojej prvej Pohode lúči so slobodou. Na koncerte Hudby z Marsu si ju kapela vybrala, aby jej nové CD poslala do vesmíru. Zaviazané na balóne ho nevesta vypustila možno až k Marsu. 🙂
Poriadny rokec a divokú pogovačku rozprúdili IDLES, vlasatí a bradatí páni z Veľkej Británie. Komu ešte nevychladla krv, mohol si ju ísť ohriať do NAY tanečného domu, kde sa tancovalo na živelnú a temperamentnú peruánsku hudbu. Na Pohode sa mi páči prechádzať sa po areáli. Stretnem tu farebných ľudí, niektorí sú opálení, iní spálení, sledujem kreatívne nápady v oblečení, účesoch, alebo napríklad chalana, ktorý mal na krku uviazaný dlhý rad balónov. Ten za ním vial niekoľko metrov vo vzduchu. Z jednej strany počujem muziku Funny Fellows, z druhej rockový nášup, o kúsok ďalej sa hrá na klavíri a odniekiaľ zaznieva Macejko spievaný na plné hrdlo.
Organizátori Pohody dostali mimoriadny nápad – sobotným programom na Budiš stage sme sa mohli preniesť do roku 1997. Vtedy sa konala prvá Pohoda, Kráľovská Pohoda. Je až neuveriteľné, že sa podarilo poskladať celý koncert a pozvanie prijali všetky skupiny spred dvadsiatich rokov. Pamätníci si mohli zaspomínať, a tí, čo nemali možnosť tam byť, alebo dokonca ešte neboli na svete, zažili pocit prvej Pohody. Postupne sa tu striedali kapely: Flow SK, Laura a její tygři CZ, Tony Ducháček & Garage CZ, Polemic SK, Chór vážskych muzikantov SK v jedinom zdieľanom sete spolu s Bez Ladu A Skladu SK, Auktyon RU a MCH Band CZ.
Na hlavnom pódiu nás čaká cesta okolo sveta. Objav slovenskej scény Katka Máliková predstavila veľkému publiku svoje skladby inšpirované naším folklórom. Nasledovali silné a krásne africké ženy – Les Amazones d’Afrique. Malijčanky svoj koncert venovali všetkým ženám, ktoré trpia zneužívaním a akýmkoľvek násilím. Vyslovili prianie za lepší svet. Ich hudba má silné posolstvo, no zároveň je veselá, rytmická a chytľavá. Ponúka zmes žánrov a africkú eleganciu a prívetivosť. Na scéne sa predstavili tri krásne speváčky, ktoré doplnila živelná a energická dáma Mamani Keita.
Sekundujú im štyria hudobníci. Vzájomnú interakciu si užívajú obe strany, publikum aj Amazonky. Pomedzi pesničky robia opičky na deti v publiku, kývajú im a posielajú bozky. Prihovárajú sa nám po francúzsky s anglickým prekladom. Nádhernými hlasmi a vo farebných šatách vytvárajú charizmatickú atmosféru, prenášajúcu divákov do horúcej Afriky. Nešetria úsmevmi a z ich koncertu si odnášame dobrý pocit.
Vec prišiel na Pohodu predstaviť aktuálny album a priniesol si so sebou aj kapelu. V skladbe Holubí magnet mu hosťovala speváčka Zuzana Mikulcová. Branči Kováč publikum nadchol, podľa viacerých je v najlepšej forme. Na Urpineri sa pripravuje invalidný vozík a Gabriela z mexického dua Rodrigo y Gabriela prichádza so zlomenou nohou. Napriek tomu vo vysokom tempe prepletá prstami po strunách akustickej gitary. Odfarbený Rodrigo dopĺňa dialóg svojou elektrickou gitarou a spolu pumpujú kopu energie do užasnutého publika. Chvíľami flamenco, chvíľami metal – ale hlavne rýchlo a majstrovsky.
Nadišiel čas na skákačky a divákmi celé odspievané texty piesní. Na Budiši spomínajú na Pohodu 97 Polemic. Hrajú však aj nové veci a ľudia sa do priestoru stageu nezmestia. Na Orange stagei odpálili svoj set chalani zo Slobodnej Európy, ktorí tiež vyťahujú staršie veci a spomínajú na minulosť. V hľadisku sa vytvára divoký moshpit.
NAY tanečný dom ovládla cigánska hudba Gypsy Band Lomnické Čhave. Pravá cigánska ľudová zábava pritiahla množstvo ľudí a tancovalo sa aj vonku na trávniku. Aj keď išlo o živú hudbu (2x saxofón, cajón, kontrabas a gitara), miestami zneli trochu “samohrajkovo”. Nevadí, zožali veľké ovácie a ľudia sa výborne bavili.
Budiš stage privítal Chór vážskych muzikantov, kapelu, ktorá hrá už 37 rokov a ktorou to všetko začalo – trenčianska scéna, Bez ladu a skladu a aj Pohoda. Budiš stage premenovali na Borovička stage, vraj sa to k nim hodí lepšie. 🙂 Borovička je ako maskot aj na pódiu. Pri skladbe Mušia politika prídu na scénu aj členovia Bez ladu a skladu (Mišo na husle) a potom sa kapely v rámci deleného slotu plynulo vymenia. Mišo Kaščák spomína, že takúto hudbu (CHVM) mu púšťal brat, keď mal desať rokov. BLAS zahrali jedenásť skladieb a všetky vraj mohli byť súčasťou koncertu na Pohode v 1997 vrátane noviniek. Najnovšia skladba totiž vyšla v roku 1994 – Prestaň byť taká hrozne múdra. Budiš stage praská vo švíkoch a diváci spievajú spolu so skupinou. Keď všetci jednohlasne spievajú Parné valce, cítim sa hrdá byť súčasťou tejto kultúry. Je to neprenosný zážitok iným národnostiam a to všetko, čo nám dal Michal Kaščák, sa udeje raz za generáciu. Vtom Miško pozýva na pódium Mária Michnu zo skupiny Flow, spoluautora Pohody. Zároveň za ním začnú prichádzať všetci, čo aktuálne tvoria festival. Nahromadí sa tu plné pódium ľudí v pásikavých tričkách s nápisom Pohoda crew. Michal ich jednotlivo po mene víta a prízvukuje, že ešte tu nie sú ďalší, ktorých “je asi tritisíc” a majú povinnosti v teréne. Krásny moment, navzájom si vďačne a dojato tlieskame.
NAY tanečný dom teraz čakajú dva vrcholy. Prvým je kolumbijská latino smršť La Mambanegra. Tancujeme na rôzne latino rytmy a štýly, dominuje mambo. Hudobníci spolu so speváčkou a showmanom v bielom letnom obleku, bielych poltopánkach a slamenom klobúku sršia energiou nielen počas skladieb, ale spevák sa prihovára publiku v slovenčine: “Ako sa máte, Pohoda?” a “Ďakujem.” I keď sa vzduch ochladzuje, latinskoamerická hudba rozpaľuje divákov a na konci spolu s obrovskými ováciami odmeňujú kapelu aj dupaním na drevenú podlahu tanečného domu. Mambanegra finišuje horúcu oslavu motívom skladby Celebration od Kool & The Gang.
Na Urpiner stagei začal na minútu presne headliner soboty, alt-J. Oceňovaní mladí Briti si svoj názov zvolili podľa klávesovej skratky symbolu delta pre Mac. Od začiatku zaujme geniálna vizuálna stránka vystúpenia. Kreatívne svetlá, svetelné plochy, les akýchsi tyčí na pódiu a modifikovaný výstup na bočných obrazovkách nám síce neumožňuje dokonale sledovať detaily na pódiu, umocňuje však zážitok z hudby. Tá plynie v pomalšom až strednom tempe. To sa zvyšuje bicími, no melodická linka ostáva pokojnejšia. Alt-J využívajú bicie, basu, gitaru, klávesy aj sample a hoci aj lúskanie prstami. Najdôležitejšie sú v ich hudbe ale vokály. Často majú priestor aj bez hudobného podkladu, používajú falzety aj harmonicky znejúce dvojhlasy. Rozumiem, prečo sú hudobníci z alt-J oceňovaní. Takto môže znieť nová hudba, aby bola moderná, zaujímavá a kvalitná, nie plochá. Alt-J majú veľký talent na kreatívne a netradične vystavané skladby s rešpektom k nástrojom a vokálom a inovatívnosť, takú potrebnú v novej hudbe. Diváci niektoré skladby spievajú spolu s headlinermi, očividne sú obľúbení. Takto má vyzerať festivalový headliner súčasnosti.
Napriek tomu, že je plocha pod Urpinerom zaplnená, na inom stagei sa odohráva ďalší veľký koncert. Na menšom Ticketportal stagei vystupuje Para. Jedna z najobľúbenejších slovenských skupín plochu hravo zaplní a presiahne jej kapacitu. Ľudia postávajú v strapcoch z každej strany stageu, kde sa dá čo-to vidieť a počuť. Tí, čo sa nezmestili, sedia na betónovej dráhe okolo celého stanu. Para svojím vystúpením dokazuje, že je vyzretou kapelou, svoje skladby inovuje, mení, spája, dáva im iné podklady či intrá a ozvláštňuje napríklad rómskym pochodom. Vystúpenie je veľmi zaujímavé aj pre ľudí, ktorí Paru “už miliónkrát” videli. Pohodoví diváci to oceňujú polhodinovým spievaním skladieb Pary po skončení koncertu!
V tom istom čase sa však udial aj spontánny koncert Gypsy bandu Lomnické Čhave len tak pri klavíri. Našla si ho asi stovka ľudí a dobre sa bavili v okolí malého stanu. Zachytila som známu Bubamaru, ktorú všetci spievali spolu s cigánskou kapelou. Klavíry sú v areáli festivalu vôbec obľúbenou rekvizitou a často tu hrajú a spievajú návštevníci, pričom sa pridávajú ďalší okoloidúci.
Hudbou sveta pokračuje druhý vrchol v NAY tanečnom dome. Predstaviť modernú Afriku prišiel Baloji z Demokratickej republiky Kongo so svojou kapelou. Je ho plné pódium, skáče, tancuje, lieta, neobstojí a spieva aj po ležiačky či na kolenách. Baloji je oblečený veľmi elegantne v moderne strihanom obleku a klobúku trochu pripomínajúcom Pharrella. Stále burcuje a komunikuje s publikom, vysvetľuje nám, že Afrika je tiež v 21. storočí a nebehajú v banánových listoch okolo pása. Afrika nie je len jedna krajina a Baloji nehrá world music, ale “our music”. Vyzýva ľudí tancovať a užiť si jeho hudbu, aj keď chápe, že už sme po troch festivalových dňoch unavení. Moje nohy na to hneď zabúdajú a parádne si rozcvičím celé telo takto na záver. Konžan nezaprie africkú živelnosť, muzikálnosť a schopnosť sa pohybovať iba tak, ako to vedia Afričania a my, Európania to nezvládame. Kapelou používa klávesy, bicie, gitaru a basu (a píšťalku), hrajú džez, blues a to všetko zmiešané do africkej živelnosti a nádhernej energie. Baloji spieva a rapuje vo francúzštine, lingalčine a swahilčine. Gitarista Dizzy je pre Balojiho ako otec, je jeho vzorom a nechá nás skandovať jeho meno. Starší elegantný pán sa postaví zo stoličky a neuveriteľne zahrá na svojej gitare za hlavou. Publikum opäť na konci využíva drevenú podlahu priestoru ako super nástroj na ovácie a vyprevadíme tak charizmatických Afričanov z pódia po energickom koncerte.
Nabitou sobotou sa končí Pohoda ročník 2017. Nestratila nič na svojej sile ani v tretej dekáde, je dospelá, má názor, vie baviť, učiť aj sa postarať o svojich návštevníkov a vytvoriť farebné príjemné miesto na Slovensku aspoň na júlový víkend. Ďakujeme.
Foto: Tomáš Ormandy Text: Martina Jarolínová