Cez víkend sa na bratislavských Zlatých pieskoch konal už 8. ročník reggae festivalu Uprising. Chalani z OZ Kulturise nám doniesli niekoľko hudobných legiend a kopu vylepšení v areáli festivalu.
Novinkou boli vratné poháre, aj keď úplne nezabránili neporiadku, lebo nie všetky stánky používali tieto poháre. Mali sme tu aj pieskovú pláž a sochy afrických zvierat. V zadnej časti vyrástla tribúna, odkiaľ bol výhľad na hlavný stage.
V areáli bol dostatok miesta na sedenie, tulivaky, lavičky, veľa z nich aj chránených stanmi či slnečníkmi a tak sa dala pohodlne prečkať aj krátka prehánka. Novinkou boli aj splachovacie záchody a teda tento ročník vyhlasujeme za top pohodlný! Počasie vyšlo tiež veľmi luxusne a tak nám nič nebránilo vychutnať si program. Jediné, čo chýbalo šoférom, bolo nealko pivo.
V sprievodnom programe sa okrem tradičných vecí objavil aj tanečný workshop či battle. V Cinema stage sa premietali dokumenty o Uprisingu a študentské filmy, bola tu aj prezentácia študentov dizajnu. Priaznivci filmov o Jamajke a reggae si mohli pozrieť filmy Marley, Rockers a The Harder They Come.
Skvelý otvárací koncert predviedla kapela Smola a hrušky. Na prekvapenie všetkých tu už čakalo úžasné publikum a táto slovenská kapela bola zaujímavou a dobrou voľbou na otvorenie festivalu.
Rovnako druhý deň otvoril fantastický koncert čoraz lepšej bratislavskej formácie Medial Banana.
Publikum rozpumpovali aj Jah Sun a Chuck Fenda, ktorý odohral koncert s ruksakom na chrbte. Vyzval nás, nech nezabúdame na odkaz reggae muziky a po koncerte hneď vbehol medzi ľudí a dovolil im sa s ním odfotiť. Beardyman je veľmi obľúbený pre vtipnú a radostnú atmosféru svojich vystúpení. Všetko je originál, nemá žiadne sample, podklady, nič nacvičené. A tak sa dostal až po šialený dramáč a zasmial sa, že toto sa nehodí na denný koncert, ale niekedy na tretiu hodinu v noci. Ale to nebol žiadny problém, ľudí to bavilo aj za bieleho dňa.
Obidvaja headlineri priniesli pohodkové pokojné reggae, žiadne skákačky. V piatok nás poctila svojím vystúpením žijúca legenda, otec roots reggae, Jamajčan Bunny Wailer. Veľký pán, 68-ročný rastafarián, nevlastný brat Boba Marleyho a posledný žijúci člen pôvodných The Wailers, prišiel v krásnom rasta oblečení, so svojimi veľkými dredmi omotanými okolo hlavy, s obrázkami Haileho Selasieho na hrudi a rasta šálom okolo krku. V publiku vyvolal veľký rešpekt a šťastie, boli sme nesmierne hrdí, že prišiel medzi nás, a to práve v roku, kedy sa oslavuje 70. výročie narodenia Boba Marleyho. Trenchtown Rock či No Woman No Cry v jeho podaní vyvolávali zimomriavky.
UB40 priniesli biele anglické reggae. Hrajú od roku 1978, no niekoľkokrát zmenili obsadenie. Hrali piesne aj z aktuálneho albumu Getting Over the Storm, ktoré boli celkom chytľavé. Publikum samozrejme najviac čakalo na hity ako Red Red Wine alebo Can’t Help Falling In Love a keď zazneli, v publiku to doslova vybuchlo.
Diváci, ktorí poznajú koncerty Matisyahu, sa veľmi tešili na piatočný koncert. No zloženie setlistu a pódiová prezentácia bola nejaká rozpačitá a ľudí veľmi nenadchla.
Zato v Arena stage museli zdvojnásobiť zábradlie pod pódiom. Nastal tu totiž absolútny masaker, a to na koncerte Dope D.O.D. – kto nezažil, neuverí. A preto si pozrite naše video.
Ľudia sa veľmi bavili aj na veselých Čechoch Fast Food Orchestra. Campana Batucada nielen otvárala sobotnú Arenu, ale neskôr bubnovali aj s návštevníkmi na bubnovačke s úžasnou energiou. Katka Ščevlíková s kapelou mala síce zdržanlivejšie publikum, ale svojou bezprostrednosťou si ľudí naklonila a keď zaspievala Bobovu skladbu, pridali sa všetci.
Na hlavnom pódiu to skákalo na 10-ročnej maďarskej kapele Irie Maffia. Spolu sme vytvorili perfektnú atmosféru, radosť bola aj na pódiu, aj v publiku. Keď kapela požiadala o vytvorenie vlajok z čohokoľvek, nad hlavami lietali tričká, svetre, čiapky, šály… Tlieskam úžasne tolerantnému publiku. Na otázku, kto je tu z Maďarska, sa zdvihla asi polovica rúk. Jednota nadovšetko!
Keďže festival Uprising je aj o rôznorodosti, mohli sme privítať hip-hopovú legendu Onyx. Pred nimi vystúpili s tanečným číslom dievčatá LMC a krásna Aron “Mitu” Tesfaye. Nejednému chlapcovi padla sánka! Potom vyšiel na pódium Kanaďan Snak The Ripper a vytvoril energickú atmosféru pred chalanmi z Onyxu. Tí na pódium vtrhli ako veľká voda a v publiku všetko lietalo, mávalo, kričalo refrény z plného hrdla, posielal sa “pozdrav” polícii a vyťahovala sa “zbraň” vytvorená z ruky (“put your hand guns in the air!“). Super atmoška, energia na maximum! Pre mnohých divákov top koncert.
Výborné boli aj koncerty Strapa a Boy Wondera, kde predviedli svoje DJské umenie skvelí oldschool DJi z Trnavy DJ Spinhandz a DJ Spank.
Krásny koncert odohral už takmer domáci Anthony B. Súčasné jamajské reggae, ale ešte stále dosť tradičné, nesúce odkaz rastafari. Vyzval nás, aby sme “zapálili oheň” – to znamená, že sa treba zbaviť vecí, ktoré nie sú dobré pre ľudstvo. Dokonca zaspieval cover Lennonovej piesne Imagine, kde zmenil slová za “Imagine there’s no Facebook” (Predstavte si, že nie je Facebook) a povedal, že máme skúsiť písať listy a navštevovať sa osobne.
Pre mňa tohtoročný Uprising zatvoril Kiril Džajkovski s TK Wonder a MC Wasp. Elektronika s macedónskym folklórom priniesla obrovskú energiu a rozpohybovala všetky ruky, nohy v publiku. Husle a dychová sekcia vytvára balkánsku príchuť, ktorú na Slovensku milujeme. Tanečky, spev a vôbec zjav exotickej TK Wonder boli úplne hypnotizujúce. Krásna čerešnička na torte.
Fantastický ročník Uprisingu sa skončil a zanechal v nás krásne pocity. Väčšina vystupujúcich umelcov upozorňovala na odkaz lásky, jednoty, mieru, dôstojnosti, uvedomelosti a niektorí otvorili aj tému utečencov a pomoci ľuďom v núdzi. Dobre sa na túto tému diskutovalo aj s návštevníkmi, či už zo zahraničia alebo našimi. A to si veľmi cením, mám z toho skvelý pocit, že nám rastie nová generácia tolerantných ľudí. Big up, everyone!
“One good thing about music, when it hits you, you feel no pain.”
(Bob Marley)
Text: Martina Jarolínová / Foto: Tomáš Ormandy