Festivalové leto sa nám pomaly blíži ku koncu a tak ako každý rok aj toto leto sa ukončilo na bratislavských Zlatých Pieskoch, kde sa posledný augustový víkend uskutočnil jedinečný reggae festival UPRISING 2013. O tom, že bol jedinečný a skvelý, by vedel rozprávať nejeden návštevník tohto hudobného podujatia. Šiesty ročník sa organizátorom vydaril nadmieru. Skvelé mená, atrakcie, skvelý a hlavne väčší areál priniesli nezabudnuteľné zážitky.
Piatkové koncerty overených borcov, ktorí tu neboli prvýkrát, ako je MACKA B alebo CAPLETON, boli opäť plné energie a úžasným naladením sa na vrchol večera. Medzi týmito dvomi staršími borcami sa predviedla mladá krv jamajskej reggae scény PROTOJE (svoj prvý album nahral v roku 2011), ktorý je dôkazom, že aj mladý reggae speváci sú na dobrej ceste stať sa slávnymi.
Presne o 23:15 sa objavila najväčšia a aj najočakávanejšia hviezda celého UPRISINGU. Svoje spevácke umenie, ale aj šarm, ktorý zaujal nejedno dievča na Zlatých Pieskoch, prišiel ukázať syn najväčšej reggae legendy Boba Marleyho –KY-MANI MARLEY.Jeho koncert bol prierezom svojej, ale aj otcovej senzačnej kariéry. Pecky ako Roots, Rock, Reggae, Iron Lion Zion, Is This Love, či obrovský hit No Woman No Cry boli vrcholom koncertu, ba dokonca si dovolím tvrdiť, že aj celého festivalu (možno aj všetkých ročníkov).
KY-MANI MARLEY dojal k slzám a bol splneným snom veľkého množstva fanúšikov jeho otca Boba Marleyho. Ale mám dojem, že nebyť Bobovej tvorby, KY-MANI by so svojou tvorbou nebol taký skvelý ako jeho bratia Ziggy či Damian. No najväčšia fyzická a aj hlasová podoba predurčila práve Ky-Maniho k pokračovaniu začatého posolstva jeho otca Boba…
Piatkový večer ukončila skvelá elektronicko-tanečno-bubnová šou v podaní portugalského zoskupenia BURAKA SOM SISTEMA. Ich dvaja bubeníci predvádzali neskutočné výkony a o zábavu sa starali aj traja vokalisti a jeden producent.
Aj napriek nezabudnuteľnému koncertu KY-MANIHO MARLEYHO sľuboval sobotný line up nemenej kvalitný program, ktorý odštartovala krásna kubánska speváčka Glenda López.Glenda López.
Počas dňa sa návštevníci mohli zabaviť napríklad pri plážovom futbale či zápasoch v bahne (ktoré zožali obrovský úspech hlavne u mužskej časti návštevníkov, aj keď dievčatá v ničom nezaostávali).
Hudobný program sa pre mňa začal koncertom UPRISINGovej stálice AMO & BAND, ktorí opäť potvrdili svoju kvalitu a predviedli šou, počas ktorej zahrali staré pecky Bratislava či Abstinent, ako aj nové ešte nevydané tracky z pripravovaného albumu ROK NULA.
Po ich skvelom koncerte nasledovalo jedno obrovské prekvapenie pre všetkých účastníkov, no hlavne pre mladú dievčinu, ktorú si pozval na hlavný stage jej priateľ a pred zrakmi celého festivalu ju požiadal o jej ruku.
Podobne kvalitný koncert predviedla skupina, ktorá na Slovensku ukázala svoje umenie. O 18:30 vystúpila legenda v podaní zoskupenia ISRAEL VIBRATION. Ich hity rozospievali a roztancovali nejedného fanúšika.
O 20:00 sa dočkali aj HIP-HOPeri svojej tohtoročnej hviezdy v podobe kalifornskej formácie THE PHARCYDE. Ich koncert bol výborný a bol určite lepší ako ten minuloročný koncert Deliquentov. Okrem skvelého rapu predviedli aj nenapodobiteľné tanečné kreácie, keďže Imani a Bootie sú aj skvelí tanečníci.
Jedným z najlepších koncertov pre mňa bol koncert francúzskeho zoskupenia DUB INC. Výkony oboch skvelých spevákov boli úžasné a kombinácia tradičného moslimského hlasu s marockým chraplákom bola nezabudnuteľná.
Na menšom Dancehall stage som videl dva koncerty. Tým prvým bol energický a na pohľad pekný koncert dvoch mladučkých, ale zato už celkom známych raperiek LADY LESHURR & PAIGEY CAKEY.
Po polnoci som sa už tešil na koncert českej rapovej legendy, skupiny PSH. Nebyť zranenia Oriona, by bol koncert na lepšej úrovni, ale peckami ako PRAHA, Gorila či Du dolu všetko zachránili a ich fanúšikovia sa zabavili tak, ako sa od Pražákov očakávalo…
Čo dodať na záver? Tento ročník bol po organizačnej, hudobnej a zábavnej stránke zvládnutý senzačne a každý návštevník si musel nájsť to svoje a skvele sa zabaviť. Latka bola opäť nasadená veľmi vysoko a preto som zvedavý, čo prinesie budúci ročník (ale aj zimná verzia Uprisingu).
Takže kto nebol, môže len ľutovať a ten kto bol, vie, že o rok sa určite máme načo tešiť…
A aby som nezabudol to najdôležitejšie, čekujte aj môj fotoreport ….
PIATOK:
SOBOTA:
Foto & text: Tomáš Ormandy