Na trenčianskom letisku nás víta krásna slnečná sobota. A po celom víkende, krepčení, presúvaní sa a skákaní niekoľkých desiatok tisícov nôh v horúcom počasí aj všadeprítomný prach. Je to však oveľa lepšie, ako by ho malo nahradiť blato.
O druhej popoludní je v Európa stagei ohlásená diskusia s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Šepkalo sa, že by mohla pozvať aj Volodymyra Zelenského, ktorý bol jej hosťom v Bratislave len deň predtým. V tom čase sme však už vedeli, že odletel do Istanbulu na ďalšiu návštevu. Aj tak sa už hodinu pred začiatkom letiskom hadí dlhý rad čakajúcich až niekam k Orange stageu. Ochranka vpustí len dohodnutý počet záujemcov, ktorí si posadajú na tribúny aj na zem. Kvôli sparnu sa okamžite začnú všetci ovievať a vyzerá to tam ako na motýlej farme. Pri príchode prezidentky všetci vyskočia na nohy a vítajú svoju prezidentku. Potlesk trvá niekoľko minút a skutočne by ho mohli závidieť aj headlineri. Diskusiu vedie Štefan Hríb a rozprávajú sa o návšteve ukrajinského prezidenta, prezidentkinom rozhodnutí nekandidovať, plánoch do budúcnosti i hodnotovej zhode možného kandidáta na prezidenta Ivana Korčoka.
Publikum Zuzanu Čaputovú odmeňuje potleskom po každej odpovedi. „Nemusíme súhlasiť so všetkými názormi, stačí zhoda v základnom hodnotovom smerovaní. Demokracia je našou spoločnou úlohou, nenechajme to len na svojich zástupcov. Nečakajme od nich dokonalosť, ale vyjadrime im podporu.“ Prezidentka sa potom prešla po areáli festivalu, navštívila rôzne stánky neziskových organizácií, ale aj program Spomienky na Dana Heribana. „Svoju nádej do budúcnosti opieram o ľudí, ktorí s nasadením robia svoju prácu a vidia v nej zmysel. O ľudí, ktorí spolu dokážu vytvoriť kultúrne a tolerantné prostredie, v ktorom sa cítime dobre. Jedných aj druhých dnes stretávam na Pohode. Vďaka za vás!“ napísala pani prezidentka o svojej návšteve na festivale Pohoda 2023.
Energiu horúcemu sobotnému popoludniu vlial poriadny rokec, čo na Orange stagei odpálili Vintage Trouble. Spevák vyzýva ľudí k tancu, neváha skočiť medzi divákov či požičať si bicykel počas svojho vystúpenia. Je veľmi zábavný a pôsobí ako pozitívna elektráreň.
Pre svoju ďalšiu dávku energie si idem pod Bazzookas bus. Tento slot som sa rozhodla venovať iba im a myslím, že nepreháňam, že to bol jeden z tých najhorúcejších. Nič sa nedá robiť, energickým Holanďanom sa nedá odolať ani pod pražiacim slnkom a v prachu a pote vydávame zo seba všetko. Nielen diváci, ale aj už zdomácnení pohodoví Bazzookas na čele s dredatým a večne usmiatym Bazzom. Jeho hudobníci nezaostávajú, okrem skvelého hrania zvládajú aj často akrobatické kúsky. Bazz si vyberá malých pomocníkov spomedzi divákov. Dvaja rozkošní talentovaní chlapčekovia si užívajú celý koncert na bedni pri kapele. Jeden má svoju malú gitarku, na ktorú neúnavne hrá a druhý dostal skutočný mikrofón a v niektorých pasážach skvelo sekunduje Bazzovi. Odmenou im je veľká podpora publika.
V ďalšom slote je toho na výber viac, čo by som rada stihla. Dry Cleaning je post-punková kapela z Londýna a na Pohode vystúpila v rámci piatich dní Pohoda on the Ground. Českí Midi Lidi preplnili ŠFRB club a ľudia stáli až vonku. Vo Family Parku vystupuje detský spevácky zbor z košického sídliska Luník IX. – Deviatka kere čhave. Zbor vystupoval pri návšteve pápeža Františka na Luníku IX. aj v Bruseli. Skvelú zábavu počuť aj z NAY tanečného domu, kde obľúbený Štefan Štec prezentuje tance zo slovensko-ukrajinskej hranice.
Najviac času som však strávila v Aréne Slovenskej sporiteľne. Pete & Bas nie je žiadna sranda, aj keby to tak mohlo vyzerať. Dvaja dôchodcovia sa pustili do tvorby rapu. Ich produkcia má všetko, je kvalitná, prísna a dravá. Má rýchly flow aj naživo. Na pódiu im sekundujú dvaja mladí DJi. Páni z Londýna povzbudzujú publikum a to skanduje ich mená. Keď si uvedomíte ich vek a nevšedný príbeh, neveríte vlastným očiam a padne vám sánka. Príklad Petea a Basa ukazuje, že keď objavíte v sebe talent, nemôžete inak… nech máte koľkokoľvek rokov. Veľký rešpekt, páni!
Na Urpiner stagei si svoje publikum nájde úspešný Gleb, ktorý tak predskakuje nasledujúcemu headlinerovi, raperovi Central Cee. V Aktuality.sk je k pozretiu jemná poetika dua hudobníčok z Estónska – Duo Ruut. Dámy sedia za jednou tradičnou citarou a hrajú na ňu – podľa vlastných slov – úplne nesprávne. V netradičných aranžmánoch predstavujú tradičné estónske piesne, ktoré kamarátky naraz aj spievajú. V Európa stagei exceluje otec ethio-jazzu, legendárny etiópsky hudobník a skladateľ Mulatu Astatke. Majstrovsky zahrané tóny kombinácie jazzu, latina a tradičnej etiópskej hudby sú balzamom na dušu. Duo Ruut aj Mulatu Astatke sú ako stvorení na relaxáciu v sobotnom podvečere a nabratie energie na ďalší program.
Belgické elektropopové duo Charlotte Adigéry & Bolis Pupul bavia SLSP arénu. Oplatí sa počúvať aj ich kritické texty, no ani zatancovať si na ich hudbu nie je na zahodenie. Domáci Fallgrapp má veľké ohlasy na Orange stagei. Priniesli si krásnu vizuálnu show s tanečníčkami.
V Európa stane môžeme vidieť Arooj Aftab, držiteľku ceny Grammy pochádzajúcu z Pakistanu a pôsobiacu v USA. Jej prenádherný hlas plný emócií sprevádza akustická gitara. Scéna je nasvietená úplne úsporne, tmu pretínajú len fialové lúče. Arooj si sem tam odpije z pohára s vínom a na pódiu vidno už len ruže. Všetko vnímame skôr v siluetách a scéna nás udržiava v napätí. Arooj spieva v urdčine, ktorá nám automaticky evokuje orientálnu atmosféru. Medzi skladbami je však živel. V kontraste s nežnou a clivou náladou skladieb až drsne vtipkuje a je šokujúco úprimná. „Ospravedlňujem sa, že mám tmavé okuliare, ale včera som to prehnala s pitím.“ Priamo počas skladby, keď k nej doliehajú basy z vedľajšieho stageu, to vtipne skomentuje, že sa basák trafil do jej skladby. Má vo zvyku ruže hádzať divákom, ale keďže jej na Slovensku dodali také obrovské, aké ešte nevidela, bojí sa, aby niekoho nezranila. „Viete, nás v USA môže za všeličo zažalovať.“ Na čo jej fanúšik kontruje: „Prosím, zabi ma ružou.“ A speváčka sa smeje.
Na opačný koniec sveta nás zavedie experimentálny rockový projekt z Argentíny Blanco Teta. Priniesli vizuálnu show a punkovú šialenosť. V rámci performance komunikujú s publikom a tak sa stáva súčasťou show.
Pred vystúpením najstreamovanejšieho britského rappera Central Cee už fanúšikovia obsadili plochu Urpiner stageu. Nedá sa nevšimnúť si, že ide o veľmi mladé publikum, často deti. V skutočnosti ma to teší, že si na Pohodu nachádza cestu znova ďalšia generácia a chvíľku nostalgicky zaspomínam na svoje začiatky spred 25 rokov. Fanúšikovia si Central Ceeho natáčajú, tí najväčší spievajú všetky jeho texty. Ten na pódiu používa efektnú ohňovú show, pyrotechniku a paru. Až do úplného konca to zakaždým vyvolá v publiku prekvapené vydýchnutie.
Central Cee produkuje poslucháčsky príťažlivý žáner hip-hopu, drill a grime a dokazuje, že je v tom dobrý. Svoj prvý mixtape vydal len v roku 2021 a druhým v minulom roku dobyl 1. miesto UK album chart. Jeho singel Doja už počul hádam každý. Použil naň chytľavý sampel zo skladby Let Me Blow Ya Mind od Eve a Gwen Stefani. Sklamalo ma však, že si pred svojimi oddanými fans postavil bariéru, jeho MC neustále vyžaduje ovácie a keď publikum nadšene skanduje jeho meno, nezareaguje. Ako by to bola samozrejmosť. Najprv tento pocit odháňam, no keď odíde z pódia niekoľko minút pred naplánovaným koncom, ostane mi po jeho vystúpení pachuť.
Našťastie neomylne mierim na Orange stage, kde vystupuje talentovaná Sampa the Great pochádzajúca zo Zambie a tá mi napraví chuť na 100 %. Milujem hudbu z Afriky a Sampa ponúka tú najlepšiu kombináciu. Energickosť tradičnej hudby s muzikálnym talentom, oslavnú veľkoleposť s láskavou srdečnosťou, hrdosť na svoje korene a pokoru pred svetom. Neskutočný balzam na dušu! Od začiatku Sampa vyjadruje svoju vďačnosť, že môže byť na Pohode a po prvýkrát na Slovensku. Jedným dychom vyjadruje hrdosť na svoju Zambiu a svoju milovanú kapelu. Rešpekt a úcta voči hostiteľom spolu s poznaním svojich koreňov sa dá krájať a napĺňa nás všetkých.
Sampina úprimná radosť a vďaka sa šíri po publiku. Keď pred pesničkou Black Girl Magik hovorí o trápení afrických dievčat a vyzve nás na podporu zasvietiť svetielka, atmosféra je naozaj magická. Koncert je úžasne nazvučený, radosť ho počúvať, pretože tak vyznie majstrovstvo hudobníkov a speváčok a hudba sa nesie od jemného plynutia po oslavné chorály. Sampa neustále komunikuje s publikom. „Spievame v troch rôznych jazykoch. Nezáleží na tom, či nám porozumiete. Dôležité je, že nás cítite. Pretože hudba je univerzálny jazyk.“
Srdečnosť Sampy ma úplne pohlcuje. Vzájomná vďačnosť a rešpekt je cítiť, keď vzdá Pohode hold. „Toto je prvá zambijská kapela, ktorá hrala na Glastonbury. Prvá, ktorá hrala na Coachelle a v opere v Sydney. A teraz na Pohode! Veľa to pre nás znamená, že sa s vami môžeme podeliť o našu hudbu a predstaviť našu kultúru.“ Sampa the Great prerazila v Austrálii a so získanými skúsenosťami sa vrátila do Zambie, a to považujem za obdivuhodné a veľmi zmysluplné. Mimochodom, prezývka the Great môže znieť velikášsky. Ale až do momentu, kedy pred skladbou Let Me Be Great každému radí si povedať, že som veľký, som skvelý. Dodať si tak silu a prekonať všetky prekážky. Sampa je počas vystúpenia energická, tancuje, skáče a prihovára sa svojim divákom. Takto si predstavujem skutočného umelca – kto rešpekt nevyžaduje, ale ho rozdáva a svojím prístupom si ho zaslúži.
Do Európa stageu ma neomylne vedie láska k Afrike. Pod belgickým zoskupením Avalanche Kaito sa totiž ukrýva aj spevák Kaito Winse z Burkiny Faso. Urban griot je termín, ktorým sa označuje špecifický hudobný umelec a rozprávač príbehov v západoafrických krajinách. Grioti majú v tradičnej kultúre veľký význam a zohrávajú úlohu nositeľov histórie, kultúry a hodnôt komunity. Zo začiatku sa diváci veľmi nehrnú do stanu. Na pódium prišli dvaja hudobníci, keď od vchodu popri zvukárovi začuť silný hlas s neznámym jazykom. Prichádza ako pocestný, má na chrbte ruksak, ako by tu bol omylom a my máme v tvárach otázniky. Keď na prišelca zasvieti kužeľ svetla, pochopíme, že prichádza Kaito. Sledujeme jeho cestu až na pódium, chceme vedieť, čo nám prišiel povedať.
Kaito sa stretáva s bruselským noise post-punkovým duom (bubeník/dataista Benjamin Chaval a gitarista Nico Gitto). Ide o úplne novú zliatinu a obrovskú príležitosť dekonštruovať tradičné aj futuristické poznatky. Neposlušná a nezabudnuteľná zvuková explózia vytvorená priesečníkom blúdiacich cestovateľov. Kaito je šaman. Cítime jeho mágiu, sme ním očarení. V spojení s jeho hudobníkmi však nevieme, či z nás diabla vyháňa alebo ho do nás vháňa. „To sú Plastici na drogách skrížení s Jethro Tull a s energiou mladého Axla Rosea,“ zadefinoval divák a mne sa to zdá dokonalé.
Používa píšťaly, do ktorých zároveň spieva a kričí, škrieka, hrá na lokálny nástroj, ktorý neviem, či zaradiť do perkusií alebo strunových nástrojov. Hudobníci ale v šialenosti nezaostávajú a zo svojich nástrojov dostávajú neskutočné veci. Niekoľkominútová repetitívna skladba má všetko – je to niečo medzi meditáciou, vzývaním predkov a náladou elektronickej tanečnej skladby. Úplne ma zhltne. Magicky priťahuje okoloidúcich a stan stageu sa plní. Ku koncu sa Kaito odviaže (áno, ešte stále dokáže pridať!) a predvedie svoje západoafrické tanečné umenie. S plnou vážnosťou sa s partiou po koncerte bavíme, že šaman Kaito tým musel privolať dážď. Alebo sa medzitým vonku vyliahli tie dinosaury, čo majú vajíčka oproti v hniezde v umeleckom diele Last Generation.
Na hlavnom stagei si zatiaľ ľudia užívajú neobyčajnú tanečnú párty jednej z najnadanejších umelkýň sveta za ostatné roky, Arca. Používa originálne postupy, nechce sa škatuľkovať do jedného žánru. Pochádza z Venezuely. Spolunavrhla a na zákazku si dala vyrobiť technológiu, ktorá premenila jej telo na nástroj. Pomocou myoelektrických senzorov vytvára zvuky svojimi svalmi a jej pohyby sa premieňajú na MIDI tóny. Sama sa definuje ako nebinárna trans žena. „Neviem si predstaviť výstižnejší, dôležitejší a silnejší záver Pohody 2023 na hlavnom pódiu, ako koncert umelkyne Arca. Okrem veľkého umeleckého prínosu pre celý festival má toto potvrdenie aj podstatný symbolický význam a to zvlášť v situácii, v akej sa po teroristickom útoku na Zámockej ulici nachádza celé Slovensko. Arca bola prvou umelkyňou, ktorú som na rok 2023 oslovil, booking neprebiehal ľahko vzhľadom na veľký záujem o jej umenie nielen medzi hudobnými podujatiami. Som hrdý, že práve Arca ukončí tohtoročnú Pohodu,“ hovorí šéf festivalu Michal Kaščák.
Ukrajinská skupina Ragapop predvádza v NAY tanečnom dome post-punk mixnutý s divadlom a performance. Ide o bočný projekt Ruslany Khazipovej a Anny Nikitinovej z kapely Dakh Daughters (v piatok predviedli veľmi silné vystúpenie), ktoré si k sebe prizvali ešte Antona Ocheretyanyya.
Ako sa tak ešte prechádzam nočným areálom, priam nástojčivo ma vcucli do ŠFRB stanu tóny rave massacru. Úžasný Kodiki sa stal mojím objavom Pohody 2023 na elektro scéne. Ponúka presne to, čo mi v tomto žánri pasuje. Nevypočítateľnosť, prekvapivé brejky rytmu, agresia, dokonalé spojenie so svetlami, miestami až metalová nálada, energetická pumpa. Som nadšená.
Heslom (nielen) tohtoročnej Pohody pre mňa ostáva – nemôžem vidieť a zažiť všetko, aj keby som veľmi chcela! Pred Pohodou bolo počuť hlasy, dokonca od dlhoročných návštevníkov, že im nevyhovuje takto zostavený line-up. Musím povedať, že tiež som nepoznala všetky mená, veď často ide o novú hudbu. No Pohoda pre mňa vždy bola a bude o poznávaní novej hudby. Každý jeden rok si tu nájdem nových obľúbených interpretov a som rada, že mi ich Pohoda v koncentrovanej podobe prináša. Aj tento rok sa oplatilo dôverovať vkusu Michala Kaščáka a jeho tímu, na trenčianske letisko priniesli kvalitné veci. Vsadili na mladých oceňovaných umelcov. Napokon, na Pohodu sa chodí nielen kvôli hudbe, bohaté zastúpenie tu majú aj iné druhy umenia a mnohí sem chodia aj za inými zážitkami. Každý si tu vie nájsť svoje, zabaviť sa a svedčí o tom aj vekový rozptyl návštevníkov. Obrovsky si vážim všetko úsilie a energiu organizačného tímu, morálnu stabilitu a spoločenskú zodpovednosť a som nesmierne hrdá, že Pohoda nestratila svoju tvár a ostáva nezávislým slobodným festivalom, ostrovom slobody za každých okolností.
Vidíme sa 11. – 13. júla 2024!
Autor: Martina Jarolínová Foto: Richard Lutzbauer
