Janáčkova filharmónia z Ostravy tradične otvorila piatkový program na hlavnom pódiu klasickými melódiami. Ďalším vystúpením podporila českú kapelu Zrní, ktorá hrala príjemne na počúvanie aj tancovanie.
V Nay tanečnom dome ráno začalo unikátnym projektom – ľudová hudba zahrala hudobné fenomény Slovenska zapísané v UNESCO a neskôr sa mohli návštevníci naučiť tancovať klezmerové tance, ale aj choreografiu na song od Parov Stelar.
Na Orange stagei zatiaľ vystúpilo japonské zoskupenie Shibuza Shirazu orchestra s nádherným farebným absurdným divadlom. Neskutočné kostýmové kreácie s rôznymi rekvizitami, parochňami a make-upom ukončila kapela prechádzkou pomedzi ľudí s obrovským nafúknutým strieborným drakom. Kolumbijská kapela Monsieur Periné roztancovala a rozvlnila divákov temperamentnými juhoamerickými rytmami a pochválila festival aj publikum.
Na rovnakom pódiu sme o niečo neskôr trópy neopustili, keď sa predviedli obľúbení Easy Star All-Stars z USA s energickým reggae ôsmich hudobníkov rôzneho pôvodu. Publikum spievalo spolu s kapelou, mávalo rukami, čo ocenil aj neúnavný spevák a pôvabná speváčka v krásnych šatách sa tešila z publika, festivalu a páči sa jej aj naša krajina.
Nato sa už húfy divákov sťahovali na koncert skupiny Sigur Rós, ktorá je pre organizátorov Pohody vysnená. Celý koncert bol venovaný Ďurovi Kušnierikovi, ktorý si kapelu vždy prial, no už sa jej nedočkal. Koncert začal éterickými islandskými melódiami podčiarknutými zatiahnutým stmievajúcim sa nebom. Snovú atmosféru miestami zosilnili naliehavé bicie za nadšených ovácií preplneného Urpiner stageu. Nádherné videoprojekcie skĺbili zábery diania na pódiu s grafickými a surreálnymi prvkami, čo pôsobilo veľmi efektne. Pre kapelu je typická gitara, na ktorú hrá gitarista slákom, basa aj bicie sú v popredí, pričom bubeník zároveň obsluhuje aj klávesy a nesedí, ako zvyčajne, vzadu. Počas koncertu na chvíľu vypadol zvuk, ale kapela to trpezlivo s úsmevom ustála.
Mexičania sa na smrť pozerajú úplne inak ako v našej kultúre a ich dušičky sú veselou oslavou. Hudobníci zo Sonido Gallo Negro prišli oblečení do čiernych kostýmov s motívmi kostier a používali aj tradičné strašidelné slamené masky na tvár. Publiku sa prihovárali v španielčine a „Otra, otra“ (ďalšia) znelo niekoľkokrát za večer. Svojou juhoamerickou cumbiou rozskákali publikum a bolo vidieť aj originálne kroky cumbie.
Napriek tomu, že sa mohlo zdať, že Parov Stelar zaplnili každé voľné miesto a všetci návštevníci sú tu, nebolo tomu tak. Obľúbení Longital Suita preplnili Budiš stage, Hollie Cook si našli svoje publikum v Nay tanečnom dome, kde predviedli energické ska. V podobnom duchu, ale elektronicky, sa hral dub na Budiš stagei, kde hrali britskí Dub Pistols. Návštevníci Nay tanečného domu s nadšením prijali britských Spor.
Tento rok sme si všimli medzi návštevníkmi Pohody nielen veľa detí, ale aj tehotných žien a za fenomén považujeme ľudí so zranením nôh. Sadry, obväzy, ortézy a barly je vidieť každú chvíľu. Ale aj to je dôkazom, že na Pohodu sa jednoducho oplatí prísť za každých okolností. Každý si tu nájde to svoje.
Text: Martina Jarolínová Foto: Tomáš Ormandy