S bulharskou kapelou Oratnitza sme sa stretli na Pohode 2016 a porozprávali sa o ich hudbe, ktorú nazývajú ethno bass. Je to fusion tradičnej bulharskej hudby, spevu a nástrojov, s moderným beatom a austrálskym didgeridoo. Názov Oratnitza pochádza z očistného ohňového rituálu. Na otázky odpovedali Horhe, Popa a Hristiyan.
Ahojte chalani, ste spolu už 7 rokov. Obzeráte sa niekedy späť?
Neustále. Snažíme sa porovnávať, čo bolo vtedy a čo je teraz.
No, nie je dobré byť úplne spokojný. S niektorými vecami nie sme spokojní, ale sme radi za pokrok a vývoj.
Mladí ľudia v Bulharsku vás majú radi. Ako ste prišli k spojeniu tradičnej a dnešnej hudby?
My máme tiež radi mladých ľudí. A hudbu. Máme radi starú hudbu a meníme ju na mladú hudbu. Počúvame tradičnú aj modernú hudbu a jednoducho hráme, čo cítime a takto k tomu prišlo. A tiež máme tieto úžasné drevené nástroje, ktoré znejú veľmi zaujímavo.
Sme ovplyvnení starými tradičnými hudobníkmi. Napríklad Horhe, ktorý hrá na didgeridoo, je inšpirovaný najstaršími gajdošmi z pohoria Rudopy. Ja (Hristiyan) sa inšpirujem hráčmi na kaval (bulharská píšťala, koncovka) a flautu. Máme radi aj našu starú tanečnú hudbu horo a inú folklórnu hudbu. Toto nás inšpiruje pokračovať v takejto hudbe.
Ako tvoríte svoju hudbu?
Hádkou. 🙂 Začneme sa hádať a nakoniec, keď si povieme, dobre, teraz mier, máme pesničku. Ak niečo nie je v skladbe dokončené, hádame sa ďalej, kým to nie je hotové. Ale zakaždým je to iné. Niekedy tvoríme jednu skladbu aj celý rok.
Teraz zvykneme vystupovať s dvomi mladými speváčkami z hudobnej akadémie. Sú mladšie než Kipri. 🙂 Sú naozaj úplne úžasné. Milujeme, čo robia, majú veľký talent. Aj Kipri sú super, cestovali sme s nimi do Ruska, Malajzie, po Európe, bola to skvelá skúsenosť. Sú to profesionálne tradičné speváčky. Nie ako my. 🙂
Užívate si cestovanie alebo je to niečo, čo musíte len vystáť, keď koncertujete?
Všetci máme radi cestovanie. Na poslednom európskom turné sme mali 15 koncertov za 16 dní. Každý deň sme najazdili tak 600 km a večer sme mali koncert. A v USA sme mali za mesiac 12 koncertov, tam sú väčšie vzdialenosti. Je to súčasť života kapely, ak necestuje, nehrá.
Na Slovensku sme už tretíkrát. Úplne prvé zahraničné turné v histórii kapely sme mali po Slovensku. Zvolen, Brezno, Banská Štiavnica, Prešov, Banská Bystrica. To boli naše prvé koncerty mimo Bulharska. Potom sme boli v Bratislave. Takže áno, Slovensko sa nám páči. Po prvýkrát to bolo šialené. Boli sme na ceste do Zvolena a stratili sme sa. Bolo to v noci, všade naokolo nekonečné lesy, nekonečná cesta, videli sme srnky… Vždy je to tu zaujímavé. Máte tak veľa hradov a zámkov, páči sa nám tu.
Máte radi farebné stretnutia kultúr, hudby a životných štýlov, ako vidíme tu na Pohode?
Sme veľmi požehnaní, že sme tu. Navštívili sme tu každý stan a pódium, prešli sme sa po celom festivale. Nakúpili sme si slovenské tradičné drevené výrobky, vzali sme si aj letáky. (Popa ukazuje svoje antifašistické nálepky.) Ľudia sú tu veľmi milí. Veľmi si to tu užívame, páči sa nám táto kultúra. Ponárame sa do nej. Všetkým sa nám páči ten pocit lásky. A hudba je láska. Hudba spája ľudí kvôli láske. Takže ďakujeme za pozvanie na festival.
To bolo dávno. Raz sme to skúsili, ale bol z toho len jeden ročník. Bolo to skutočne ťažké a to bol ten moment, kedy sme si uvedomili, že chceme byť „len“ hudobníkmi. Chceme len hrať, nie organizovať. Aj keď ten festival nedopadol zle. Bola to zábava, ale raz stačilo. 🙂 Každý má svoju rolu, ktorú má plniť a organizovanie prenechávame organizátorom. Sme súčasťou bulharsko-belgického labelu (Fusion Embassy) a tento rok v júni zorganizovali prekrásny festival v pohorí Rudopy v Bulharsku. Cítime, že je to aj tak trošku náš festival. Ide tu o fusion, koncept miešanie tradičnej hudby a moderných štýlov. Festival sa volá Zenith, tento rok to bol jeho prvý ročník a bol dosť úspešný.
Hráte radšej v kluboch alebo na open-air festivaloch?
Keď sme v klube, sme ako doma. Sú to dve rozličné veci, rozdielne skúsenosti. Je skvelé, že sme tu, i keď veľkého pódia sa trošku obávame. Ale keď tam človek príde a vidí to publikum dole, úplne ho to pohltí a staneme sa jedným celkom. Cítime sa divne, ak máme hrať v hale, kde ľudia sedia. Kluby aj festivaly sú najlepšie, cítime sa tu lepšie.
Chalani vystúpili v Nay tanečnom dome v nedeľu nadránom o 2:00. Čakal na nich slušný dav divákov. Koncert začali mystickým zvukom didgeridoo a pravoslávnymi spevmi, aby to potom rozbehli v rýchlom tempe. Ako sľúbili, stali sme sa jedným celkom, ľudí Bulhari úplne pohltili a Oratnitza zožala veľký úspech. V nedeľu ich potom čakal ešte jeden koncert v Trenčíne.
Autor: Martina Jarolínová