Pár hodín pred Katarínou na blate a niečo viac ako rok po vydaní už druhého albumu Agnostika 2016, vystúpila Katarzia na pódiu bratislavského MMCéčka aj so svojou kapelou, celá v čiernom. Zrejme nemala náladu byť viac viditeľná a radšej, ako sama hovorí, splynula s reprákmi. Jej citlivá umelecká duša jej možno pošepkala, že už nemusí byť výrazne oblečená.
Počúva svoj vnútorný hlas, necháva sa ním viesť a robí dobre. Nech už sa rozhodne akokoľvek, už nemusí pútať pozornosť módnym výstrelkom. Ak má chuť, oblečie si koncertný kostým ak nie, oblečie sa obyčajne. Už niekoľkokrát sme boli svedkami toho že to, čo sa Katarzia sama rozhodne urobiť aj sama urobí. Nechce byť dcérou nikoho, nechce znieť ako by chcel iný producent, chce byť sama sebou.
Prvý, silný, prekvapivo zrelý debut, potvrdila druhým albumom, ešte zrelších textov s ešte väčším podielom práce jej samej na ňom. Je definitívne sama sebou a dosvedčuje to nielen oblečením. Počas celého koncertu, ktorý mimochodom odohrali všetci naozaj skvelo, jej muselo byť jasné, že má výbornú intuíciu a počúvať vnútorný hlas sa oplatí..
Opisuje príbehy všetky príbehy života
Trochu generácie Y, trochu generácie X, trochu LGBT komunity. trochu obyčaje. Všetci, sme spievali všetko spolu s Katarínou. Katarzia hovorí predsa našou rečou, Opisuje príbehy aj z našich životov, všetci máme depky aj paranoje. My všetci, čo sme jej fanúšikmi sme mali šťastie to zažiť. Zažiť vnútornú očistu spôsobenú prežívaním úžasného deja na pódiu – skutočnú katarziu.
Nevieme sa dočkať jej tretieho albumu, ktorý už v lete 2017 avizovala. Ak má niekto pomenovať naše ďalšie vzťahy, drámy, dilemy či šťastie tak, že sa dajú spievať, tak nech je to Katarzia.
Text: Zora Varcholová Foto: Veronika Selepková