V priestoroch Trnavského hudobného klubu Music a Café sa za posledné dva roky vystriedala pomerne rozsiahla plejáda hudobných osobností z najrozličnejších žánrových zákutí. Vo štvrtok 23. marca sa na tomto mieste ocitla masami preverená Bratislavská gitarová stálica Billy Barman, ktorá vyrazila na koncertnú šnúru s nedávnym objavom alternatívnej slovenskej scény – Katarziou.
Výsledkom ich spoločného úsilia je pomerne svieži a neprevarený koncertný model, ktorý by nemal robiť vrásky na čele náročnejším hudobným poslucháčom a zároveň by nemal otráviť ani štandardných návštevníkov slovenských kapiel, ktorí si chcú užiť bujarú veselicu pri ľahko zapamätateľných popevkoch.
I keď jej tvorba je do veľkej miery ignorovaná mainstreamovými lokálnymi rádiami, tak sa vďaka rotácií na Rádiu_FM, či českom Rádiu Wave stala vyhlásenou a rešpektovanou osobnosťou, ktorá sa môže honosiť prívlastkom, že ponúka čosi označiteľné ako generačná výpoveď. I napriek tomu, že jej singlom Z izby do izby, či Hodinový hotel nehrozí výraznejšia expozitúra na najpočúvanejších slovenských rádio staniciach, neznamená to, že by jej texty neboli stráviteľné pre široké spektrum obecenstva o čom sa mohli presvedčiť návštevníci Trnavského koncertu, ktorý bol kapacitne dostatočne saturovaný.
Jej výrazný, avšak zároveň krehkým dojmom pôsobiaci vokál dostal vyniknúť počas približne hodinového vystúpenia, ktoré bolo aj po zvukovej stránke zvládnuté na neobvykle vysokej úrovni.
Je veľmi potešiteľné, že portfólium hudobného vydavateľstva Slnko Records
sa môže pýšiť slušným výberom žánrovo pestrých interpretov, ktorí o badateľný kus prevyšujú nevýrazné hudobne hviezdičky z oveľa mohutnejších a etablovanejších labelov pôsobiacich na Slovensku.
je do veľkej miery oveľa diváckejším a prístupnejším hudobným telesom ako hĺbavá Katarzia a práve pre to je ich spojenie vítaným spestrením, pretože to čo môže v očiach priaznivcov jednej, či druhej cieľovej skupiny chýbať je v konečnom dôsledku slušne dramaturgicky vyvážené. V živelnom podaní frontmana Juraja Podmanického odzneli známe hity ako Traja, či Ľudožrút, ale aj naliehavejšie kúsky ako Sloboda.
V konečnom dôsledku to bol veľmi vydarený mix jemnej až stredne ťažkej melanchólie s rozšafným a nespútaným pesničkárstvom, ktoré však neuráža poslucháčov vkus ani príčetnosť. V ére Kristín, Adamov Ďuricov, Samuelov Tomečkov, či treťotriednych raperov to nie je zas až tak malý počin.
