Deň, ktorý pripomenie vznik jednej z najbrisknejších slovenských kapiel, sa nezadržateľne blíži. Možno ste už stihli zaregistrovať, že Elvis – bývalý spevák a frontman skupiny Karpina – sa vracia na Slovensko, aby si pripomenul okrúhle výročie svojho „domovského listu“.
Na koncerte pod názvom 30 rokov pekla na Zemi a na Slovensku a.k.a Elvis sa vracia odznejú hity, ktoré nestihli zostarnúť, a tematikou sú stále aktuálne. Bratislavské MMC 24. mája zaduní piesňami v podaní ANIPRAK na čele s Elvisom a množstvom zaujímavých hostí a nejedným prekvapením.
Dlhé roky si bol sólovým spevákom a zakladajúcim členom skupiny Karpina. Prečo si sa rozhodol odísť zo svojej domovskej kapely?
Odpoveď je veľmi jednoduchá – na základe stupňujúcich sa konfliktov medzi mnou a Petrom D. ma prestalo účinkovanie v kapele baviť. Pre mňa bola Karpina vždy koníčkom, dôsledne som sa bránil tomu, aby som sa stal jej „otrokom“, no a v tom sme sa s Petrom zásadne rozchádzali. Nemôžem predsa chodiť do vlastnej skupiny s nechuťou a pozerať na hodinky, kedy už konečne bude koniec. Spomienky na tých dvadsať rokov mám výborné, ale beriem to ako ukončenú fázu svojho života.
Čo si po odchode robil vo svojom živote a súviseli tieto aktivity aj s nejakou hudobnou činnosťou?
Po odchode z Karpiny som sa niekoľko rokov hudbe nevenoval. V súčasnosti žijem aj s rodinou v USA a hudbu mám opäť výhradne ako hobby. Skutočne, pre mňa je nesmierne dôležité, aby som sa pritom osobne bavil, inak sa do toho ani nepustím. Aktuálne pracujem na projekte Rock’n’Roll Preachers, prvý singel som predstavil minulý rok (dostal sa do rotácie aj na rádiu Anténa Rock) a dúfam, že čoskoro dokončím album.
Populárna hudba sa za tých tridsať rokov dynamicky zmenila. Rocková hudba sa zdá byť v úzadí a útlme. Čo si myslíš o budúcnosti gitarovej hudby?
Ou, tak to je otázka asi pre skutočného hudobníka, resp. konzumenta. Ja populárnu hudbu nepočúvam, nepoznám súčasných interprétov, celá scéna sa mi zdá neuveriteľne tupá. Ako tu v USA, tak samozrejme aj na Slovensku, kde chcú zas všetci byť „ako z USA“… Myslím a pevne dúfam, že gitarová hudba nemôže zaniknúť. A dodávam, chvalabohu…
Pri príležitosti tridsiateho výročia existencie prichádzate s veľkolepo poňatým koncertom. Ako bude koncert vyzerať po dramaturgickej stránke, akých hostí a podľa akého kľúča ste si ich zvolili?
Koncert sa bude podobať presne na to, čo Karpina ponúkala, kým som v nej účinkoval! Je to pripomenutie si starých „zlatých čias“ so všetkým, čo k tomu patrí. Kto poznal Karpinu, mal by vedieť, čo ho čaká – kostýmy, projekcia, humor bez servítky, unikátne tričká atď… Keď výročie, tak nech to stojí za to! Hosťami sú výborné kapely Ramones Bratislava a zaujímavý projekt Pištu Vandala – Čandali – čiže Čad a Vandali dokopy. Sám som zvedavý, čo si veľký Štefan pripravil!
Karpina si vždy dala záležať na kvalitnej interpretácii. V kapele pôsobili vynikajúci inštrumentalisti, rovnako aj hostia ako napr. Henry Tóth, Andrej Šeban či Dušan Antalík. Boli aj oni pozvaní na výročný koncert? Ako sa snažíte skombinovať toľkých rôznorodých hudobných osobností?
Čo sa týka hostí, na tento koncert sme predovšetkým kvôli rozsiahlosti programu nepozývali externých muzikantov. Nás samotných je v ANIPRAKu osem (!), čo už je dosť veľká tlačenica na pódiu. No a v podstate aj my sami sme vlastne hostia. Každý z nás prežil v Karpine mnoho rokov, ale niektorí si zahrajú spolu po prvý raz, čo je ďalším unikátom tejto akcie. Bicie bude obsluhovať počas celého koncertu Lojzo Horník, na basgitarách sa budú dopĺňať a striedať Milan „Krtko“ Vanek a Ivan Lacko (zakladajúci člen), no a gitary budú mať exkluzívne zloženie – Marián „Mayo“ Tokár, Marek Krč, Viliam „Vilko“ Štrba a Tomáš „Tomax“ Gábriš! Špeciálnym, čestným hosťom bude Peci Uherčík, ktorý sa za tie roky už stal akoby členom na čiastkový úväzok. Takže kto má rád gitary, užije si ich viac než dosť… A samozrejme, bude aj prekvapenie!
Zakladali ste si na samotnej koncertnej prezentácii, ktorú tvorili rôzne projekcie, masky, neočakávaní hostia. Máte ešte čím prekvapiť fanúšikov skupiny Karpina? Budete vizualizáciu prispôsobovať dnešným technológiám, alebo bude koncert takým návratom v čase?
Všetko bude! Ako som už povedal, k celej akcii nás dohnali samotní fanúšikovia, ktorí nám niekoľko rokov opakujú, že Karpina bez Elvisa a všetkých tých „varietných čísel“ už nie je čím bývala. Ja osobne si cením vetu „Karpina bez Elvisa je ako Rolling Stones bez Jaggera“ ako najväčší kompliment, aký som v súvislosti s účinkovaním v kapele dostal. Čo sa týka tých prekvapení, koncert je pripravený tak, aby každý, kto ho neuvidí, ľutoval. Pre mňa je prekvapením už len to, ako sme to cez oceán nacvičili. Za to, samozrejme, patrí obrovské uznanie chalanom. A súčasné technológie? Určite nečakajte laserovú show. Ideme pekne ako pred 15 rokmi, s poctivo pripravenou projekciou ovládanou z „réžie“, hahaha.
Na Slovensku má humorná tvorba v populárnej hudbe svoju tradíciu, ktorá prešla od kabaretnej scény cez malé javiskové formy až k tvorbe skupiny Lojzo, skupinám Chiki Liki tu-a, Horkýže Slíže až po Karpinu. Má slovenská hudba zmysel pre humor? Existuje v nej miesto aj na nekorektný a čierny humor?
Slovenská hudba nemá zmysel pre humor! Tento teplákový, poľnohospodársky, resp. regionálny, na nárečiach postavený slaboduchý odvar humoru predstavuje úroveň ľudových zabávačov z STV. Už len to, že si nás dal do jednej vety s týmito „interprétmi“, ma neuveriteľne rozčuľuje. Naša popularita bola o niečom úplne inom. My sme „rozdrvili“ poslucháčov tým, že sme hrali melodické, ale zároveň tvrdé skladby, ktoré mali navyše neuveriteľne drsné texty. Na to dovtedy nebol nikto zvyknutý. Treba si uvedomiť, že napriek tomu, že v našich skladbách nie sú takmer žiadne vulgarizmy, tak si nás netrúfol zahrať skoro nik. Pritom sme sa hrali, že je po komunizme, že je sloboda slova a podobné drísty. Nie pre Karpinu. Ľudia z médií nás samozrejme poznali, v súkromí nás aj priateľsky potľapkali, „dobré je to, chlapi, ale chápete, že to nemôžeme dať von…“ Takže miesto pre čierny humor v hudbe? Nie na pokryteckom, svätuškárskom Slovensku!
Aký je / bol typický fanúšik kapely Karpina?
Veľmi rôznorodý, vekom, IQ, či spoločenským postavením. Odchovali sme generácie nadšených fanúšikov, pre ktorých sme boli zakázaným ovocím, tajomným undergroundom, ktorý sa nezastaví pred ničím a o ktorom sa môžeš baviť iba pošepky. Získať si povesť „zakázanej“ kapely v slobodnej, demokratickej spoločnosti, to už je nejaký úspech, nie?
Naše kazety, áno, magnetofónové kazety sa šírili medzi mládežou ako niečo vzácne a takmer nezískateľné. Na koncerty sa ľudia tešili s očakávaním: „Čo zas vymysleli? Z koho si budú robiť srandu dnes?“ Počítam, že tí originálni fanúšikovia majú dnes už cez štyridsať, niektorí možno aj o pár viac a že Karpinou, teda tou „ozajstnou“, kŕmia vlastné decká.
Na záver ešte otázka, čo si myslíš o Karpine, ktorá pokračovala po tvojom odchode. Sleduješ jej aktivity?
Samozrejme, že informáciám o súčasnej Karpine sa vzhľadom na rozvoj sociálnych sietí nedá vyhnúť, ale určite ich nevyhľadávam. Opäť sú to ľudia, známi, ktorí mi sem-tam niečo pošlú, či som to videl, čo si o tom myslím apod.. Pre mňa je to história a podľa aktuálneho stavu už iba meno. Teraz asi niekoho poriadne naseriem, ale súčasnú Karpinu vidím ako taký môj osobný „revival“, keďže hrajú takmer výlučne moje skladby (smiech). Zaujímavým strategickým „ťahom“ sú v štúdiu prespievané verzie najznámejších hitov a snaha vymazať ma z histórie akoby som nikdy neexistoval. Ale to ma zas až tak neprekvapuje…
FACEBOOK: https://www.facebook.com/events/1921677774513115/