Brány Pohody 2018 sú zavreté, na letisku je už len baliaco-upratovací ruch. Ako trávite pofestivalovú nedeľu? Oblečenie sa perie, stan je uložený do ďalšieho festivalu, zmyli ste zo seba všetko, čo sa na vás na festivale nalepilo? Veríme však, že pohoda vám v mysli ostane ešte dlhý čas. Určite by sme si ju mali z letiska doniesť aj do bežného života.
Aj tento ročník nám priniesol kopu úžasného programu. Samostatne každý jeden za to stojí. Lenže ich je naraz na výber veľa. Niekto si poznačí plán už dopredu, iný sa nechá strhnúť náladou alebo odporučením kamarátov. A aj keď človek behá od koncertu k diskusii a nemá čas sa ani najesť, stále je niečo, čo nestihol. Preto každý návštevník zažije tú svoju vlastnú Pohodu. O festivale sa zvykne hovoriť ako o ostrove slobody. No tá sloboda je aj v tom, akú si kto Pohodu urobí.
Poďme sa pozrieť na niektoré sobotňajšie vystúpenia. Hlavný stejdž otvárala Československá filharmónia. Parádny program bol skvelou oslavou stého výročia vzniku Československa. Zároveň je to presne ten príjemný relax v obednom čase, na aký sme zvyknutí.
Peckovú show predviedla reggae kapela Medial Banana. Potvrdili, že sú mega zábavní, na svetovej úrovni kvalitní – je vidieť, že chalani sa učia od najlepších a neustále sa zlepšujú a pri tom všetkom sú sympaticky skromní a pozitívne naladení. Veľmi skvelo zafungovala skladba Káva, ale aj ďalšie hity, na ktoré sa ľudia bavili vo veľkom. Banáni mali plný celý priestor pred Orange stageom. Možno viac ako po iné roky sa na Pohode skloňovali výzvy k lepšiemu svetu, ochrane prírody, úcte k matke Zemi, odmietanie fašizmu, rasizmu a iných odporcov ľudských práv. Medial Banana sa týmto témam venujú v tvorbe a aj ich žijú a tak bolo len prirodzené, že sa objavili aj počas tohto vystúpenia. Na pódiu bola umiestnená antifa vlajka, ktorou sa mávalo aj v publiku.
K parádnemu festivalovému popoludniu nesmeli chýbať Puding pani Elvisovej. PPE rozpohybovali hlavné pódium a fanúšikovia spievali známe hity spolu s kapelou.
Do úplne iného sveta ste sa preniesli na stagei Mazagrande, kde s obrovským úspechom vystúpila metalová kapela Čad zo Svätého Jura pri Bratislave. Basáčka Baška má malé bábo a tak ju zastupuje Hulo. Ak by niekto čakal poloprázdny stan, tak by bol veľmi prekvapený. Stan bol plný metalových fanúšikov, ktorí spievali texty spolu s Čadom. Rabujeme, Bastard alebo Sekery a buzogáne sa dajú kričať aj na Pohode za slnečného dňa. Z Pištových príhovorov je publikovateľný akurát ten, že toľko škaredých chlapov a pekných žien pokope už dávno nevidel. 😊 Za príležitosť poďakoval Mišovi Kaščákovi, pretože sa nebál dať okrajovému žánru priestor – a ono to vyšlo. Navyše, prečo nie? Pohoda vždy prinášala neopočúvané veci, v ktorých sa skrývajú poklady.
V Pohoda klube ste si dnes dokonca mohli vypočuť ešte extrémnejší žáner – bratislavská skupina 0n0 predstavila death metal s prvkami doomu a industrialu, kde sa menia nálady, až vám naskakujú zimomriavky.
V NAY tanečnom dome svoje vystúpenie z piatka zopakovali poľskí Rebel Babel s trenčianskou Textilankou. Program bol len jemne pozmenený. Iný by ani nestihol byť – telesá sa spoznali len vo štvrtok, kedy mali jedinú skúšku. Rebel Babel hráva s lokálnymi kapelami a orchestrami a dokopy tak hrali už so siedmimi tisíckami hudobníkov! Baví ma nadšenosť a skromnosť frontmana, dirigenta a MC Luca. Napriek tomu, že som videla dve obsahovo totožné show dva dni za sebou, vôbec mi to tak neprišlo. Obe vystúpenia boli v čomsi iné. V prvých dvoch skladbách sa zdalo, že to ide v priestore stanu trocha stuha. Diváci sa nechytali na jednoduchú „ručnú“ choreografiu, i keď včera sme robili presne to isté. Možno tu boli teraz diváci, ktorí na piatkovom koncerte chýbali. Luc to skúšal aj s poľštinou, tak možno mladí ľudia až tak nerozumeli. Ale potom sa atmosféra zlomila, chémia začala opäť fungovať a v krytom stane dostalo energické vystúpenie nové rozmery. V jednom momente si orchestre vyslúžili taký dlhý potlesk, že to Lucovi zobralo slová. Vystúpenie sa skončilo prídavkom – pravidelní diváci Pohody vedia, že to býva skôr výnimkou, aby stage manager povolil pár minút navyše. Tanečný dom má výhodu drevenej podlahy a tak sme vyprevadili Rebel Babel ováciami s dupotom. Milého rappera Luca sme pre Bombing na Pohode vyspovedali a onedlho vám prinesieme rozhovor.
Na Urpiner stagei sa udial zázrak, ako to nazval aj Miško Kaščák. Svoju zaslúženú, i keď veľmi oneskorenú slávu si prišiel zažiť pán Rodriguez. Bez troch dní 76-ročný pán predviedol skvelú rockovú hudbu 70-tych rokov, za ktorú jeho súčasníci zožali celosvetový obdiv. No jemu sa to vtedy nepodarilo. Zadosťučinenie prišlo až oveľa neskôr a Sixto Rodriguez si svoju slávu užíva s veľkou pokorou a stále mu to príde úžasné, výnimočné a neuveriteľné. Po rokoch života v ústraní prísť do krajiny, o ktorej ani netušil (dlho nemal ani len telefón), kde mu tlieska obrovský dav mladých ľudí, musí byť silným zážitkom. Páčilo sa mi, že Sixto je aj v tomto veku rebel – nasadil si zváračské okuliare, kovbojský klobúk a vyzliekol sa do rockerského tielka. Napriek fyzickému oslabeniu hrá skvelo na gitaru a má krásny hlas. Kiežby sme viacerí mohli byť v jeho veku v takej kondícii! Pri jeho najznámejšom hite Sugar Man pripomenul, že v žiadnom prípade sa nemá jeho text spájať s drogami. Na tlačovej besede povedal, že jeho texty sú priame, bez dvojzmyslov. Jeho rodným jazykom je totiž španielčina, angličtina je druhá. Do vystúpenia zaradil aj covery ako She’s Got It a Somebody To Love. Rozlúčil sa s nami slovami: „You’re beautiful. Power to the people!”
V Aréne SLSP ožíva legenda. Dvadsaťjeden rokov od svojho vzniku a šestnásť od posledného koncertu vystúpia na pódium legendy slovenského hip-hopu Trosky – Vec a Midi s DJom Gabom. Vraciame sa do deväťdesiatych rokov, atmosféru pripomínajú aj projekcie dobových fotiek a videí a my sme odrazu mysľou v puberte. Texty naskakujú, publikum ich spieva spolu s kapelou. „Urobiť hodinový slot zo 42-minútového albumu, na ktorom je reálne šesť pesničiek, dá zabrať,“ smeje sa Vec a prizýva na pomoc Zverinu. Vyťahujú všetko, okrem hitov Čakám na deň či Atmo Rytmo, príde rad aj na béčko singlu Akožereperi. Niektoré skladby ostávajú vysoko aktuálne a tak „hamburgerová mládež“ odkazuje Kotlebovi, Ficovi a Blahovi „Svyňa“ a ukazuje prostredník. Ľudia búrlivo reagujú aj na Vecove odsúdenie nacizmu, fašizmu a debilizmu. Vystúpenie zakončia viacerí hostia z nahrávky skladby Tozmemi k dvadsiatemu výročiu natočenia albumu Trosky.
V ďalšej hodine programu ste si mohli vybrať (ale bolo to ťažké) medzi talentovanou speváčkou a skladateľkou megahitov LP, domácou Janou Kirschner Komorne a skvelým Kronos Quartetom. Ani ďalší výber nebol pre mnohých ľahký: elektronika v podaní Islanďanov Gus Gus a holandská ska smršť Bazzookas.
Ako pamätník koncertu z Pohody 2016 a milovník zábavy v žltom autobuse som neomylne smerovala do NAY tanečného domu na vystúpenie Bazzookas. Skákačka na koniec Pohody mi je už akýmsi pravidlom. Myslím, že nielen ja, ale viacerí na Pohode takéto vystúpenia milujeme. Holandská ska kapela je nespútané tornádo.
Netvária sa, že sú hviezdy, niekoľkokrát vbehnú priamo medzi divákov (SBS-károm vstávajú vlasy dupkom), na pódium vytiahnu divákov a všetko to spontánne riadi Bazz s charakteristickými blonďavými dredmi. Pod jeho taktovkou sa dejú veci nielen na pódiu, ale aj v publiku. A má pri tom obrovské množstvo energie a stály úsmev na perách. Podozrievam ho, že práve preto má v kapele mladučkých hudobníkov, aby mu stačili s dychom. 😊 Kapela perfektne spolu ladí nielen hudobne, ale aj ako ľudia. Na konci show rozdávajú fanúšikom veľkú kopu darčekov (nálepky, pásky na ruku) a fotia sa spolu s publikom. Zdalo by sa, že sú všetci vyšťavení, vyskákaní a vykričaní, ale diváci sú takí nabití energiou, že nechcú pustiť Bazzookas z pódia. Skandujú, dupú na drevenú podlahu, spievajú poslednú melódiu, ktorú im Bazz zanechal. Chvíľu? Ale kdeže! Táto neplánovaná párty pokračuje dobre vyše pol hodiny po koncerte. Tak toto je syndróm Bazzookas!
Lepšie som si svoju jubilejnú dvadsiatu Pohodu predstaviť ani nemohla. Festival nás toho veľa naučil, napísal kopu histórie, zažili sme tu emócie od tých najpozitívnejších po najnegatívnejšie a sám sa za ten čas zdokonalil na nepoznanie. Bolo obrovským pôžitkom a radosťou sledovať čistý areál a spomínať na brodenie sa plastovým odpadom po každom koncerte. Je potešujúce, že si festival svojich návštevníkov vychoval a tí sa dobrovoľne pridali. Bolo vidieť odznaky vyzývajúce na odmietnutie slamky a počula som jednu slečnu sa pohoršovať, prečo jej dali v partnerskom gastrostánku do ľadovej kávy slamku, keď je na ekologickom festivale. Pamätám si časy, kedy „eko“ bola takmer nadávka. Ale ľudia začínajú chápať, že inak to nejde a navyše, takto je to oveľa príjemnejšie aj pre nich samotných.
Ďakujeme Pohode, že tu je. Vidíme sa opäť o rok!
