“Mám rád, keď človeka v hudbe niečo vyrušuje. Neviem to robiť inak.” – rozhovor s Noisecut

share on:
32850426 10155831077893579 3521565495557881856 o

Slovenská kapela Noisecut nemala silu pokračovať ďalej po smrti speváčky Bety Majerníkovej. Po piatich rokoch však vystúpili na Radiohead Awards a odtiaľ bol už len krôčik ku koncertnému vystúpeniu na Pohode 2018. S Noisecutom spievala Nora Ibsenová a publikum sa zhodlo, že show bola veľmi dôstojná so skvelou energiou. Za Bombing sme sa na Pohode porozprávali s kapelníkom Erikom a speváčkou Norou.

Práve ste na festivale Pohoda odohrali skvelý koncert. Ako sa vám hralo?

Erik Horák: Hralo sa nám veľmi dobre, lebo po strastiplnom skúšaní, ktorému ešte prechádzalo to, že náš hosťujúci klávesák očakáva pôrod svojho dieťaťa, nebolo vôbec jasné, či vystúpi a už sme hľadali náhradníka, už sme aj našli a vlastne nebolo jasné, ktorý vystúpi, čiže bolo tam neuveriteľne veľa stresu vrátane toho, že všetci sú veľmi busy a spraviť skúšku, aby všetci šiesti došli, bolo takmer nereálne. Obrovské zadosťučinenie, ak sa po tom všetkom stane, že človek sa na tom pódiu cíti dobre, tí ľudia reagujú a ten pocit z toho je dobrý, tak je to potom obrovské zadosťučinenie a keby to dopadlo opačne, tak by sme sa zbláznili. Takže dopadlo to dobre, ja som veľmi rád.

Zdá sa, že na tomto ročníku sa objavujú viaceré projekty, ktoré sa dávajú po rokoch dokopy a vy nie ste výnimkou, zajtra vystúpia napríklad Trosky, El Gusto sme tu mali po 45-tich rokoch. Kapelu ste v roku 2012 uzavreli, nedalo sa vám pokračovať ďalej, v akej ste teraz nálade, vyzerá to na comeback?

Erik Horák: V princípe ja by som veľmi rád, ide o to, či Nora chce. Stále sú tie otázky, či toto je jediný koncert. Bolo to tak zamýšľané, myslím si, že vzhľadom na to, koľko sme tam dali energie a čo sa stalo dneska, bolo by pekné si to zopakovať. A ja si viem celkom predstaviť aj spraviť tých koncertov viacej a pokúsiť sa urobiť nejakú pesničku, alebo nejakú verziu.  My sme niektoré songy prerábali, tak možno nenápadne vysunúť nejakú von. Tie songy sme dosť prerobili a celkom to má ohlas, aspoň teda u pár kamarátov a známych, ktorí na to reagovali. Ja si to viem celkom predstaviť, Noisecut funguje od roku 1996. Je to moja hudba, moje pesničky. Mal som kapelu Zlokot a momentálne nemám nič. Pre mňa to znamenalo veľa! Tá kapela a ja by som bol veľmi rád, ak to budú ľudia chcieť, ak to bude chcieť Nora, tak nemám problém to urobiť.

36763950 10155937976588579 981551643776516096 o

To znie veľmi dobre! Prečo padla voľba práve na Noru?

Erik Horák: Čiste intuitívne.

Nora Ibsenová: (Keďže túto otázku dostali už viackrát, zabávali sa, že vymyslia inú odpoveď. – pozn. red.) Vymysli si teraz niečo iné, napríklad, že som strašne sympatická a že mám pekný smiech. (smiech)

Erik Horák: Áno, áno, je strašne sympatická a má krásne modré pery. (smiech oboch) Nie, bolo to úplne spontánne a došiel mail od Niky, veľmi zdvorilý, či by sme nezahrali na RH (Radiohead awards).

 Nora Ibsenová: A ešte že som alt,  že mám hlboko podsadený hlas.

Erik Horák: Ahá!

Nora Ibsenová: A altov je veľmi málo, to je vyše 8 % populácie a je to veľmi atypické, takže v podstate tých speváčok na Slovensku je fakt málo.

Erik Horák: Tak toto môžete dať, to hovorím ja! (smiech)

Nora Ibsenová: Bety bola charakterový alt, to som aj ja, najnižší ženský hlas, čo existuje.

36632288 10155937977173579 5830733887495471104 o

Nora, ako Ti je v Noisecute?

Nora Ibsenová: Striedavo oblačno. Nie vážne, je to najťažšia práca, to už som aj hovorila a znovu to poviem. Je to najťažšia práca, ktorú som kedy robila. Som za to maximálne vďačná! Je to pre mňa mrte škola. Je to niečo, čo ma zaujíma, páči sa mi to. To, ako sme to nejakým spôsobom posúvali, ten model, ktorým sa to vyvíjalo, sa mi páčil. To je pre mňa absolútne kľúčové. Bolo to pre mňa ťažké, vážne som to prežívala, dosť tak všelijak, môj muž by vedel rozprávať, ale som strašne šťastná, že som to dostala. Beriem to ako česť. Takto to vnímam, tak som to vnímala a tak to budem vnímať, je to pre mňa cťou. A to, že si ma chalani vybrali, hlavne Erik, to, že zatiaľ tvrdia, že sa im to páči, sú so mnou spokojní, ako som sa toho ujala, je pre mňa najdôležitejšia vec. Rovnako, že sú oni s tým spokojní, pretože to sú ich piesne, ich sklady, skladby ich speváčky s výbornými textami a to je pre mňa najdôležitejšie a už ten zbytok je taký stresujúci, ale ten dávam už bokom. Takže takéto sú moje pocity.

Erik Horák: Úprimne, ten proces nebol ľahký, boli tam obrovské krízy. Aj my s Norou sme mali rozhovory, kde obaja sme boli na pokraji zrútenia. Kvôli vyťaženosti ľudí, kvôli osobným prioritám. Ja som sa veľmi snažil a niekedy to naozaj nešlo, spraviť tie skúšky, ako som chcel, veľká časť tej roboty bola na mne a v princípe na Nore a my sme cítili tú najväčšiu záťaž a možno niektorí členovia to pociťovali tak, že tá robota sa za nich urobí a že potom nejako k tomu dôjdu, nechcem niekomu krivdiť, ale na nás to bol najväčší tlak a na nás sa to naozaj podpísalo, že my sme boli niekedy už fakt, že vykašlime sa na to, niekedy už od toho nebolo ďaleko. Ale ten dnešný koncert, keď človek vynaloží enormné úsilie a sa to vráti, tak je to najlepší pocit na svete.

Reakcie v publiku boli perfektné!

Nora Ibsenová: Pre mňa to je… no strašne dlho spievam s Fallgrappom a stašne dlho som nespievala s nikým iným ako s Fallgrappom a je to úplne niečo iné pre mňa. Spevácky je to pre mňa iné. Výrazovo, pocitovo je to pre mňa iné.

Erik Horák: Aj pôsobíš inak vo Fallgrappe. Dámička, ktorá sa nehýbe a u nás to je iné.

Nora Ibsenová: Snažím sa tým, čo robím aj na tom javisku len kopírovať hudbu, nerobiť žiadne shows, nie je mi to vlastné, ani nikdy nebolo, len nejakým spôsobom duplicitovať to, čo cítim, vidím a počujem. Úplne nová skúsenosť. No fakt, že díky moc!

Erik Horák: Díky moc, že si sa na to podujala.

36720029 10155937088548579 7905369693244882944 o

Ako ste prišli k nápadu tvoriť takýto originálny štýl? Ako vzniká tá hudba?

Erik Horák: Hm, ani neviem, či je originálna…

Nora Ibsenová: Áno, je.

Erik Horák: Ja som vždy mal rád speváčky. Ja som človek, ktorý nedokáže to, že mám rád nejakú kapelu a tú kvázi vykrádam. Nikdy mi to takto nešlo. Počúval som veľa rôznej hudby a chceli sme mať kapelu so speváčkou, ja som sa v roku 1996 totálne zbláznil do kapely Lamb. A to bolo to wow, čo chcem robiť, že je to geniálne, ale nikdy som to tak nerobil, nikdy som to tak nevedel. Keďže som autorom 100 % tej hudby, neviem posúdiť, ako to pôsobí na človeka, ktorý to nikdy nepočul, či to je, alebo nie je originálne, možno iba v tom, že ja som naozaj nikdy nerobil hudbu tak, že mám rád tú kapelu a budem vykrádať, alebo skúmať, ako to robia. Ja som to robil možno tak kostrbato, keď spätne vidím tie pesničky staré 15 rokov, tak niekedy, keď to počujem v rádiu, sa hanbím, že čo to pre Kristove rany je, ale zasa úprimne z tej svojej tvorby, pri 65 % si hovorím, že hm a zas potom sú pesničky, ako dajme tomu z tej poslednej platne, napríklad Dáta taja dych alebo Odpájam sa a zopár ďalších – Míňajú ma dni, čo je také divné country, tak poviem, že ok, je to dobré. A naozaj, keď sme robili tento koncertný program, tak som sa snažil nájsť tie veci, ktoré obstáli po tých rokoch u mňa a paradoxne nie sú to veci, ktoré sme hrávali kedysi najviac, ale veľa je tých vecí, ktoré sme v podstate ani nikdy nehrávali. A tie veci, čo sme vybrali, za tými si stojím, tie mám rád. Otázka bola, že v čom to je, že robíme originálnu hudbu. Neviem. Neviem, v čom to je, neviem to posúdiť. Neviem to robiť inak. Neviem spraviť tanečnejšiu hudbu, neviem spraviť zložitejšiu hudbu, ani popovejšiu, ja to robím proste takto. Je to vždy melancholické, nie je to ľúbivé. Mám rád, keď je v tej hudbe niečo také, čo človeka vyrušuje, znervózňuje, nie je to jednoduchý rovný beat, ale nejaká rafinovanosť skrytá. To som mal vždy rád, rafinovanosť, pritom mám strašne rád melódie, harmónie. Takže tak.

Je pre vás vizuálna stránka hudby dôležitá? Na Pohodu vytvorili vizuál Nano VJs.

Nora Ibsenová: Maximálne dôležité.

Erik Horák: No napríklad, keď ešte bola v Noisecut Beta, ona bola výtvarníčka, nahodená dámička a my sme boli takí chlapci, neboli sme trendoví, boli sme v obnosenejších rifliach, tričku z Tesca s nápisom, a to poste Betka radikálne sekala, až kým nás nedonútila hrať normálne oblečených. Mňa to strašne búrilo, lebo ja som bol za to, že aká vizuálna stránka hudby? Veď toto som ja. Dôjdem na pódium aj v teplákoch. Až potom som pochopil, že mala obrovskú pravdu, že to je úplná blbosť, aby človek došiel v nejakom vyťahanom tričku. Potom som si uvedomil, že tá hudba je komplexná vec, keď dôjde niekto na pódium v kraťasoch, tak dáva nejaké posolstvo. Buď že je to sranda, alebo mi na tom nezáleží a keď dôjde človek, ktorý tomu venuje nejaký čas, tak je to úplne iný pocit.

Nora Ibsenová: To, čo vidíš, je dopovedanie toho, čo počuješ.

Erik Horák: Ťažko by človek uveril nejakej kapele, ktorá hrá nejakú ťažkú sofistikovanú hudbu a bol by tam v šľapkách a havajskej košeli, tak asi by si človek myslel, že to čo je, sranda, alebo čo to je? Takže vizuálna stránka hej a keď by sme sa vracali po tých rokoch, tak áno, VJ, malo by to byť. A tak isto vlastný zvukár, lebo my sme nemali, nebolo to bežné, tak hlavne pri takýchto alternatívnejších kapelách, chceli sme to podať komplexne, že bude vlastný zvukár, bude VJ a spravíme všetko preto, čo sa spraviť dá.

Nora Ibsenová a Erik Horák: Vynikajúci zvukár Junior, najviac chválime, veľmi pekne mu ďakujeme.

Nora Ibsenová: Zvukár Fallgrappu, najlepší zvukár, s akým som kedy spolupracovala.

Erik Horák: Je to hlavne o ľudskom prístupe. Sú ľudia, ktorí majú ten dar. Nevieš ani, že existujú, ale komunikujú na správnej úrovni a veci sa dejú. Robí to, čo má, zbytočne o tom nekecá a to je ten správny prístup.

36715216 10155937976983579 505459368032993280 o

Dá sa na Slovensku uživiť hudbou?

Nora Ibsenová: Špecifikuj hudbu. To je otázka. To je úplne prioritná otázka.

Erik Horák: Záleží aj, aké nároky sú. Sú ľudia, pre ktorých je 500 eur úplne v pohode, že vyžijú a sú ľudia, ktorí majú 8 000 eur a tvrdia, že sa z toho žiť nedá, takže poznám x ľudí a živia sa hudbou. Aj ja, síce nie kapelou, ale mám nahrávacie štúdio, nahrávam, produkujem…

Nora Ibsenová: …a to už nie je hudbou.

Erik Horák: Noo, tak ale kapela Longital nerobí mainstream, robia to, čo robia a žijú iba z tej hudby. Poznám x kapiel, ktoré by mohli z tej hudby žiť a napriek tomu majú civilné povolania, lebo to tak chcú a to je ich rozhodnutie a niektorí zarábajú na tej hudbe veľa a hovoria, že sa z toho žiť nedá, proste lebo majú tak nastavené štandardy, ale samozrejme Slovensko je maličký trh, aj s tou hudbou je to stále zložitejšie. Hudobný priemysel už vlastne neexistuje. Je x kapiel, ktoré sa živia hudbou, podľa mňa sa to dá.

Ďakujeme za rozhovor, ste veľmi príjemní ľudia.

Nora Ibsenová a Erik Horák: Čooo? (smiech) Ďakujeme.

Erik Horák: No to si zapamätám, že som príjemný človek. (smiech)

 

Autor: Martina Jarolínová
Foto: archív Noisecut