Piatková Pohoda v plnom prúde napriek dažďu

share on:
Pohoda 2017 piatok

Ráno nás zobudilo blýskanie a kvapky dažďa, ktoré sa ešte počas dňa opakovali. Napriek tomu je Pohoda v plnom prúde. Nie je problém byť v pohode na Pohode, aj keď prší. Návštevníci si vždy nájdu nejakú aktivitu, či praží slnko alebo prší. Ja som si napríklad dopriala skvelú masáž.

Druhý pohodový deň otvárala na hlavnom stagei už tradične klasika. Program Pohoda 21: 2 + 1 = 3 svetové premiéry predstavili Beethovena, Godára, Burlasa a Kofroňa v podaní Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. Na ľudovú nôtu zahrali nové a skvelé zoskupenie Ľudové mladistvá na Orange stagei.

Skvelí Holanďania aj Balijčania

Hlavný stage prevalcoval svojou obrovskou energiou holandský brass band Gallowstreet. Kombinujú dychy s bicími, znejú moderne a, ako povedali, ich hudbu tvorí len sila svalov a pľúc. Tie precvičili aj u divákov, keď malo publikum kričať z plných pľúc. Úžasná atmosféra!

V stane .týždňa si mohli návštevníci zacvičiť jogu a túto príležitosť prišlo využiť veľa ľudí. Na Orange stagei to rozbalili Indonézania z Bali The Hydrant. Dali zo seba neskutočne veľa energie, ich rockabilly, miestami pripomínajúce country, spievané v angličtine, si získalo divákov Pohody.

V Optimistane sme si mohli vypočuť napríklad diskusiu We are the world na tému slovenskej hudby vo svete, teda world music. Niekedy je úloha nadšencov v propagovaní našej hudby vo svete dôležitejšia, ako úloha oficiálnych inštitúcií… Medzitým na hlavnom pódiu vystúpila Katarzia, ktorej hudba prilákala len polovičnú kapacitu stageu. Väčšina ľudí ju využila len ako kulisu k rozhovorom a oddychu na trávniku. V NAY tanečnom dome sme si mohli vyskúšať rezké rómske tance z Rumunska, z oblasti Transylvánie. Tancovačka bola o to príjemnejšia, že ju sprevádzala živá cigánska hudba s husľami, kotrabasom a akordeónom.

Medzitým nám na pódiu Café Kušnierik spríjemnila chvíle legendárna skupina Bez ladu a skladu. Osobne som veľmi rada, že aj po oficiálnom ukončení sa dá kapela ešte vidieť a zažiť. Tentokrát len na pol hodiny a v malých, zato zaujímavých priestoroch kaviarne. V strede je malé pódium, na ktoré sa dá pozerať z každej strany. Skupina to preto aj využila a rôzne skladby hrala vždy na inú stranu. Miško Kaščák vzdal hold Ďurovi Kušnierikovi, povedal, že chýba a že by bol, samozrejme, rád, keby tento stage neexistoval. Verí však, že Ďuro je tu s nami. BLAS zahrala menej hrané skladby, pretože v sobotu je na pláne ich ďalší koncert v rámci zopakovania Pohody 1997. Tým sa stal tento minikoncert raritným. Tvrdili, že skladby, ktoré zahrali teraz, nebudú hrané na sobotnom koncerte. Napriek tomu si strihli aj Udavača, ktorého pomohlo spievať aj okolo stojace publikum.

Emotívne koncerty

Na Urpiner stagei vystúpila mladá oceňovaná Britka Birdy, obrovský zjav a talent. Na klavíri hrá od malička a na scéne je aktívna prakticky už od dvanástich. Často hrá aj covery známych piesní – zahrala napríklad Running Up That Hill od Placeba. Nevynechala ani Peoples či Skinny Love. Jej vystúpenie za klavírom bolo miestami nežné, ako stvorené na popoludňajšie počúvanie, ale aj naliehavé a emotívne.

Ďalej sa dali prestriedať domáci Billy Barman, ktorí majú svoje publikum aj na Pohode, a bieloruskí Vuraj. Zoskupenie bicích, kontrabasu, huslí a speváka, ktorý striedal rôzne tradičné nástroje (píšťaly, perkusie a iné), predstavili slovenskému publiku mix tradičnej bieloruskej hudby s rockovou, miestami až s metalovým drivom. Kontrabasista pri hraní headbangoval.

O ôsmej večer mala vystúpiť headlinerka Solange, ale zároveň sa nad letisko chystal aj dážď. Solange Knowles svoj program odsunula o pol hodiny neskôr. Príjemná uznávaná umelkyňa predviedla na Pohode show s prevažne pomalšími pesničkami. Aj na ostatných pódiách bol pre dážď odsunutý program o pol hodiny.

Mladí Briti uchvátili Pohodu

O desiatej večer sme si teda mohli užiť úchvatný koncert Benjamina Clementina. Brit odišiel v devätnástich rokoch do Francúzska, aby bez domova hral v parížskom metre. Odmalička mal záujem o klasickú hudbu a knihy. Na Pohodu si priniesol päť vokalistiek a troch hudobníkov. Všetci boli oblečení v kostýmoch pripomínajúcich monterky. Clementine bol štylizovaný o nápaditého kostýmu, ktorý spolu s vysoko vyčesanými vlasmi, dlhým kabátom, topánkami so sponou na nízkych opätkoch, vysokých ponožkách a kratších nohaviciach, pripomínal Mozarta. Na pódiu hral a spieval za krídlom, spoza ktorého sme mohli pozorovať jeho hypnotické črty – podmanivé oči, výrazné lícne kosti a plné pery. Napriek tomu, že Benjamin sa nepovažuje za extra skvelého speváka ani hudobníka, predvádzal nám vysoké tóny, aj hlboko spievané party. Od začiatku komunikuje so svojím publikom, má úžasný cit pre hudbu aj magickú atmosféru. Celý koncert má úplne v rukách a ovláda aj publikum.

Nie je len rozprávačom svojich silných príbehov o živote, pre hudbu sa narodil. Neskôr, keď si vyzlečie svoj kabát, ukáže sa v takmer rovnakom kostýme, ako ostatní na pódiu. Monterkové overaly pôsobia úplne v protiklade k vysoko umeleckému vystúpeniu a magickej atmosfére. Benjamin vo svojej hudbe strieda jemné tiché pasáže s monumentálnymi emóciami. Publikum spieva pesničku Condolence, čoho sa Clementine chytí a nechá publikum spievať aj po pesničke bez hudby. Potom sa zahrá na psychológa (s jeho silnými zážitkami mu to nikto nemôže vyčítať), nechá publikum zavrieť oči. Hovorí, že všetci sme sa narodili so strachom a máme ho poslať preč. Pri zhasnutých svetlách všetci spievajú refrén. V tejto atmosfére prejde do pesničky I Won’t Complain, pričom sa nebo opäť rozplakalo. Rozpráva o svojom neľahkom živote a v ďalšom songu o návrate domov, ktorý ho volá. Spýtal sa divákov, ako sa po slovensky ďakuje. Úžasný a emotívny zážitok, mladý umelec zasiahol pohodové publikum.

Skrátené vystúpenie headlinera

O jedenástej začala hrať ďalšia headlinerka M.I.A. Britka s indicko-srílanskými koreňmi. Na Pohode už vystupovala v roku 2011. Tento rok vystúpila M.I.A. opäť spolu so speváčkou a tanečníčkou a ďalšími tanečníčkami na pódiu. Oblečenie mali ladené do kombinácie čiernej a oranžovej. M.I.A. mala sieťované rukavičky po lakte, tričko Fly Pirates štylizované do loga emirátskych aerolínií a dlhé nohavice, ktoré sa dali rozopnúť na krátke. Na hlave mala čelenku a výrazný oranžový rúž. Vo svetlách všetky oranžové plochy aj s perami výrazne svietili. M.I.A. komunikovala s publikom, nechala ho rukami imitovať krídla a zaspievala pesničku Fly Pirate. V polovici koncertu ohlásila poslednú skladbu, a to hit Paper Planes. Predčasne tak ukončila svoj koncert o polovicu, trval len trištvrte hodiny. Dôvodom mohli byť zvukové problémy.

Aj druhý deň Pohody bol program nabitý nielen hudbou, ale aj inými aktivitami a druhmi umenia. Počasie nám pohodu nepokazilo, areál dokázal, že je pripravený zvládať aj takého vrtochy. 🙂 Tak, poďme si užiť posledný deň naplno!

Foto: Tomáš Ormandy
Text: Martina Jarolínová