Networking a veľa novej hudby na festivale Sharpe 2018

share on:

Posledný aprílový víkend (27. – 28. 4. 2018) nám LALA Slovak music export pripravila „showcaseový“ festival Sharpe v priestoroch starej priemyslovky Nová Cvernovka. Podujatie sa uskutočnilo po prvýkrát a okrem koncertov nám ponúklo aj konferenciu. Počas nej sme mohli spoznať odborníkov na hudobný priemysel z krajín ako Anglicko, Slovinsko, Luxembursko, Rakúsko, Česko, Maďarsko a ďalších.

Konferencia začala ucelenou správou o slovenskom hudobnom priemysle v porovnaní s inými štátmi. Výsledky boli prezentované maďarským finančným analytikom v oblasti hudby  Danielom Antalom a hudobníkom, právnikom, členom manažmentu SOZA Tomášom Mikšom. Je zrejmé, že oproti štátom ako Anglicko a Nemecko je podpora hudby na Slovensku na nízkej úrovni. Mali by sme byť vďační, že sa vôbec hudobné organizácie na Slovensku snažia podporovať hudbu v rámci svojich možností.

Ďalej sa nám v prostredí Klubu Cvernovka predstavil Michal Kaščák, ktorý svojou nezvyčajnou prezentáciou rozosmieval publikom. Ako „slajdy“ prezentácie používal reálne namaľované obrazy na plátne, ktoré používal na lepšie vysvetlenie svojej hudobnej cesty. Vyzdvihoval hlavne „fellowship“ – priateľstvo, ktoré je dôležité či už pri organizovaní veľkých festivalov, ale aj pri ceste životom.

Po tejto prezentácii sa už program konferencie začal rozdeľovať a účastníci mali možnosť zažiť viacero programov v tú istú hodinu. Vybrať tú správnu diskusiu, workshop alebo prezentáciu bolo náročné, lebo bolo pre mňa všetko rovnako zaujímavé. V Bare Cvernovka prebiehal organizovaný networking v rámci  Meet the festivals alebo aj spontánne počas celého dňa. Panelová diskusia Radio Panel s hosťami Daniel Baláž, Yves Stephany (radio 100,7, LX), Žiga Klančar (Val 202, SI), John Robb (Louder Than War, UK) sa zameriavala na situáciu rádií vo viacerých štátoch a aký dopad na lokálnu scénu majú komerčné rádiá.

Veľmi zaujímavou diskusiou bolo Listening session, kde bolo hudobným odborníkom z 5 krajín pustených 10 skladieb slovenských interpretov na hodnotenie. V pomyselných hodnotiacich kreslách sedeli Anastasia Connor – novinárka a PR festivalov z UK, Derek Robertson – hudobný publicista, editor z UK, Yves Stephany z luxemburského rádia 100,7, Oskar Štrajn – event promotér, editor, novinár pôsobiaci v tíme ESNS (Eurosonic Noorderslang) a Filip Košťálek – produkčný manažér Colours of Ostrava. Tu sme mali možnosť si uvedomiť, že v porovnaní so zahraničím je naša hudba trochu „málo“. Boli pustené ukážky skladieb od Autumnist, 52 Hertz Whale, Bad Karma Boy, Carpet Cabinet, Diego, Fishface, Isama Zing, Says a od 2 speváčok a hudobníčok Kataríny MálikovejKatarzii. Pomyslenú porotu najviac zaujal Isama Zing svojím experimentovaním a tzv. dekonštrukciou hudby. Katarína Máliková im pripadala trochu gýčová a málo využívajúca svoj spevácky potenciál. Pri počúvaní Katarzie sa porota zhodla, že to vystihuje slovo „nice“. Niečo nezaujímavé a trochu ploché. Vedia si však predstaviť, že táto hudba má svoju platformu poslucháčov. Pri Says boli nadšení prácou bubeníka a speváka hodnotili ako priemerného. Carpet Cabinet ich ohromil jazzovým začiatkom, ale potom sklamal s príliš „old school“ rapom. Autumnist, Diego, 52 Hertz Whale mali hodnotenie pozitívne.

Konferencia pokračovala workshopmi ako Vytvor si svoj web, Drumming world of Andrea Belfi, panelovými diskusiami Ako kooperovať v susedstve?, Bermudský trojuholník, ESNS focus 2019, prezentáciou Čo sa môže hudba naučiť od Coca-Coly?. Ukončenie bolo recepciou Waves Vienna Presents, kde prezradili novinku: tento rok sa festival Waves Vienna 2018 zameriava na 2 krajiny a jednou z nich je práve Slovensko.

Koncertná časť festivalu začala na vonkajšom pódiu, kde sa predstavovali kapely z Ostrova Hudby. Na dvore bolo veľmi príjemne. Škoda, že organizátori nedali viac programu von. Zatiaľ sa vnútri v Kabinet Stage predstavoval Browrain zo Slovinska, ktorý hral na otvorenom klavíri využívajúc možnosti hrania na rôznych jeho častiach spojené s elektronickou hudbou. Na plátne sa premietali obrazy korešpondované s hudbou.

Veľkým prekvapením bola pre mňa rakúske duo Mickey. Okrem pozitívnej disco hudby a šanteniu speváka na pódiu, nás ohúrila slovenská reč. Spevák sa na Slovensku narodil, ale práve na tomto festivale mal koncert prvýkrát v Bratislave. Alexa Konrada (Mickey) som stretla neskôr na koncerte jeho kolegyni Ankathie Koi (AT) a spýtala som sa ho ako sa mu hralo: „(..) vynikajúco, fantasticky sa mi hralo v tomto priestore. Prišiel som sem teraz pozrieť kolegyňu Ankathie Koi(..). Hrali sme aj na akustickom koncerte Sofar a aj v klube.“ Ankathie Koi ohúrila obrovskou energiou, mixom disca a 80´danco popu. V takých tanečných kreáciách ako ona predvádzala by normálny človek nemohol ani rozprávať a ona dokázala správne intonačne spievať.

Katarína Máliková sa predviedla aj so svojim ansámblom na vonkajšom pódiu. Počúvam ju rada, ale ťažko sa mi na ňu pozerá, keď je na veľkom pódiu. Skladateľka je naozaj úžasná a nemala by sa báť viac otvoriť a ukázať svoj hlas.

Súčasťou festivalu bol Sofar acoustic session, ktorý nás prekvapil akustickým koncertom kapiel ako Papyllon, Mickey, Says, 52 Hertz Whale. Koncert sa odohral v Kabinet knižnici. Speváka z 52 Hertz Whale Dominika Proka, ktorý sa zúčastnil aj konferencii, som sa opýtala ako sa mu celý festival páčil: „Konferencia bola príjemná skúsenosť a veľmi vďačná. Boli tam nejaké fajn stretnutia, rozdávali sme CD-čká, networking, prvýkrát. Na Sofare sme hrali prvýkrát takto akusticky, dosť sme sa toho báli, ale bolo to fajn. Som chorý ako čert, ale ešte hráme o 1:20. Dáme to, čo nám ostáva. Listening session nám dopadlo dobre, malo by prísť veľa ľudí. Budeme sa musieť premôcť. Zajtra bude zle. Dneska musí byť fajn.“

Z ďalších koncertov, čo sme stihli bolo napr. Fenster z Nemecka, ktorý svojim minimalizmom, zmesou indie a dream žánrov zaplnili klub Cvernovka. Isama Zing a aj Titingur sa predstavili v Dark Roome, kde ich hudba pre mňa strácala v tme atmosféru.

Priznám sa, že som sa viac zameriavala na zahraničné kapely, lebo som chcela objaviť niečo nové a dobré. Spozorovala som však, že na Katarziu aj na Bad Karma Boy išli húfy ľudí, ktorí ani nevedeli o čom je festival a prišli iba na koncert. Niekto sa ma aj pýtal, kde bude hrať Katarzia. Chápem organizátorov, že je vždy dobré pozvať aj kapely na „hranici komercie“. Sklamanie bolo, že práve v tej sále, kde hrali tieto dve kapely bola zvláštna akustika a nebolo vôbec rozumieť text piesne. Akokeby sa strácal. Preto kapela ako Space Cats, ktorá sa predstavila v piatok bola na tento priestor ako stvorená. Kapela je zložená zo skúsených hudobníkov, ktorí nám na festivale predstavili inštrumentálnu interpretáciu rôznych žánrov elektronickej hudby.

Zulu Zulu zo Španielska bol pre mňa jeden z posledných koncertov, pretože som už strácala sily. Zrazu sa však na pódiu objavili v afrických vzoroch s maskami na tvárach 3 hudobníci, ktorí nám predviedli africké rytmy. Dobili nás v momente všetkých svojou energiou. Negatívom možno bolo, že za pár sekúnd sa v priestore Kabinet stage nedalo dýchať.

Ako posledný koncert som si nenechala ujsť post-punkovú kapelu 52 Hertz Whale na Radio_FM Stage, kde zo seba spevák naozaj išiel vypľuť dušu. Veľmi milé bolo, že počas prvej piesne prišlo nejaké dievča a venovalo spevákovi kvetinku. Verím tomu, že má spevák mnoho obdivovateliek, lebo okrem zamatového hlasu má aj úžasnú charizmu. Chalani to určite dotiahnu ďaleko.

Týchto 29 koncertov, mnoho prednášok a diskusií počas 2 dní  bolo veľmi inšpiratívnych a veľmi dobre zorganizovaných nato, že pre festival to bolo iba prvý ročník. Festival tohto typu Bratislave chýbal a dúfam, že bude ešte dlho rokov pokračovať. Organizátorom prajem veľa síl a trpezlivosti. Robíte to správne!

Text: Magdaléna Bachratá 
Foto: Richard Lutzbauer